Ministerstvo práce chce zatraktívniť sporenie v treťom pilieri, nevytvorilo však priestor na diskusiu.
V treťom pilieri si dnes sporí asi 32 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V susednom Česku je to podľa ministerstva až 85 percent pracujúcich. Slovenský sporiteľ si odkladá priemerne 20 eur mesačne, kým v susednom Česku je to o polovicu viac. Zamestnávateľ u nás prispieva do tretieho piliera 31 eur, kým v Česku zamestnávateľ o deväť eur viac. V treťom pilieri je dnes približne 2,7 miliardy eur, čo je v porovnaní s druhým pilierom štvrtina nasporenej sumy Slovákov.
Milan Krajniak chce sporiteľov motivovať dôchodkovou prémiou 60 – 100 eur ročne, aj keď vzhľadom na jej výšku nejde o motivačný faktor. Chce tiež rozšíriť poskytovateľov sporenia v treťom pilieri aj na dôchodkové správcovské spoločnosti, správcovské spoločnosti, obchodníkov s cennými papiermi, banky a poisťovne. Zamestnávateľa zas chce odbremeniť od platenia zdravotných odvodov z príspevku do tretieho piliera.
Tretí pilier dovoľuje sporiteľovi vytvárať si rezervu navyše popri ďalších formách sporenia, ako sú druhý pilier, investovanie či štandardné sporenie v bankách. Pritom umožňuje aj odpočítanie časti vlastných príspevkoch do tretieho piliera zo základu dane a aj podporu zo strany zamestnávateľa. Bola by škoda ho nevyužívať. V budúcnosti sa o nás štát nepostará a pravidelne investovať na dôchodok je rozhodne nevyhnutnosť. Je preto pozitívne, že sa vláda snaží sporenie a investovanie podporiť. Ako správca podielových a dôchodkových fondov v druhom pilieri uvedené zmeny vítam. Umožní nám to našim podielnikom i sporiteľom v DSS ponúkať a spravovať produkty tretieho piliera bez nutnosti akvizície či zakladania novej spoločnosti. Prezentované riešenie však nebolo diskutované s doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, čo je nešťastné riešenie problému dôchodkov.
Každý spravovaný fond totiž má svoju ekonomiku. Na jeho správu je nutné vynaložiť určité fixné náklady, ktoré sa pokryjú, až keď dosiahne veľkosť rádovo niekoľko miliónov eur. Ak na trhu vznikne množstvo nových fondov kvôli znásobeniu poskytovateľov sporenia a sporitelia sa rozutekajú do viacerých drobných fondov, aby prežili, budú sa časom ich správcovia spájať. Novinky v zákone vôbec nemusia znamenať prítok nových sporiteľov v treťom pilieri, reálnejší scenár poukazuje skôr na trieštenie trhu. Zväčšenie konkurencie vítame, no nemusí to znamenať ani zvýšenie výkonnosti fondov, najmä, ak k nim pribudnú aj tie menej výkonné. Viac fondov neznamená viac sporiteľov. Kvantita nad kvalitou nezvíťazí, keď sporitelia potrebujú riešenia, ktoré im môžu skutočne priniesť lepší výnos a ich úspory zhodnotiť.
Natíska sa tu preto otázka, či nás nakoniec riešenie ministerstva dovedie k zrušeniu druhého piliera tak ako u českých susedov alebo stieraniu hraníc medzi druhým a tretím pilierom a časom aj k upusteniu od smerovania časti odvodov zo Sociálnej poisťovne na dôchodkové účty v druhom pilieri.
Cieľom by malo byť zvyšovanie výkonnosti druhého a tretieho piliera. Významnejšie podporiť ich môže skôr uvoľnenie investičných limitov a rozšírenie prípustných aktív. Snaha súčasnej vlády podporiť sporenie na dôchodok je síce zodpovednejšia ako otváranie druhého piliera predošlej vlády s motívom vrátenia časti úspor do Sociálnej poisťovne. No nesporiť si na dôchodok si už dnes nemôže dovoliť nikto z nás a zodpovednosť je nakoniec aj tak v našich rukách.