Musím povedať, že som to nečakal tak skoro. Neveril som v to, že práca z domu v masívnych rozmeroch môže vyhovovať tak zamestnancom, ako aj zamestnávateľom. Bral som to ako núdzové riešenie vyvolané pandémiou. Najnovšie prieskumy však ukazujú, že stretávanie s kolegami prostredníctvom obrazovky zostane dôležitou súčasťou práce v mnohých sektoroch aj po kríze.
Pred covidom sa takáto forma práce využívala len okrajovo, na úrovni piatich percent. Počas krízy sa to vyšplhalo na polovicu. Teraz sa hovorí, že nový normál po pandémii by mohol byť až okolo 20 percent. Pri viacerých typoch práce sa dokonca kryštalizuje kompromis na úrovni dvoch až troch dní do týždňa na „hómofise“. Prečo tá veľká zmena?
Po prvé, zistili sme, že to ide. Pred pandémiou len málo firiem bolo ochotných experimentovať. Zrazu sme boli nútení to vyskúšať. A produktivita práce neklesla. Odhaduje sa, že narástla o takmer päť percent. Viac stretnutí (aj keď kratších), menej neproduktívnych prestávok, ale najmä úspora času pri presunoch do práce a naspäť. Po druhé, veľa sme investovali do hardvéru aj softvéru. Preto bude celkom jednoduché a aj používateľsky príjemné pokračovať v poradách na diaľku. Po tretie, máme tu – ako ja nazývam – efekt popálenej mačky. Ak sa náš domáci miláčik raz popáli na horúcom sporáku, už si nesadne ani na studený. Veľa ľudí hovorí, že aj po pandémii sa bude snažiť obmedzovať svoj pohyb v preplnených priestoroch. Menej ciest metrom, menej návštev koncertov a, samozrejme, aj menej dní v kancelárii.
Nie všetky túžby však budú zamestnávateľmi vypočuté. Podľa prieskumov sa zdá, že dôvod na radosť budú mať najmä vzdelanejší a lepšie platení kolegovia, ktorí budú môcť tento spôsob práce využívať vo väčšom rozsahu (iný charakter práce). Tešiť sa môžu aj tí, ktorým zamestnávatelia viac dôverujú. Zrazu sa vytvoril aj globálny trh so sofistikovanou prácou na diaľku, ktorú je možné vykonávať hocikde na zemeguli. Správa však nepoteší obchody v centrách veľkých miest, kde sa očakávajú slabšie tržby. Menej prichádzajúcich peňaženiek do bizniscentier sa niekde musí odraziť.
Za ostatné mesiace som veľmi málo cestoval. Celkom ma potešilo, že mnohé pravidelné pracovné skupiny sa posunuli do online priestoru. Často sú len povinnými jazdami a dúfam, že tam zostanú aj po pandémii. Odborné konferencie mi však chýbajú. Žiadna obrazovka nevie nahradiť voľné diskusie s múdrymi a so zaujímavými ľuďmi pri káve. Ani dlhšie lety stvorené na rozmýšľanie z nadhľadu bez zaťažujúcej každodennej rutiny. Svoje najlepšie reformné nápady som mal na pracovných cestách. Možno som len staromódny a čochvíľa bude na trhu virtuálny 3D simulátor neformálneho pokecu alebo letu v oblakoch.