Pán premiér sa ocitol vo vskutku prekérnej situácii. Útok na Jozefa Holjenčíka a spôsob, akým roky obhospodaroval a dojil slovenskú energetiku nie je len taká nepríjemnosť, akým musí čeliť na týždennej báze. Dlhoročne verklíkovaná mantra o stabilných cenách energií a ochrane spotrebiteľa pred nenásytnými pánmi sieťových odvetví je popri sociálnych almužnách a štátotvornej hrdosti jedna z jadrových, esenciálnych tém Roberta Fica. Ak vyjde najavo, že jeho ľudia na stabilne vysokých cenách dlhodobo ryžujú, príde o jednu z kľúčových tém. Usilovne na tom pracuje opozícia a SNS, čo potvrdzuje osvedčené stupňovanie na škále nepriateľ – úhlavný nepriateľ – koaličný partner.
Fico vie, na akom tenkom ľade sa ocitol. Skúsme si predstaviť, čo by vystrájal, keby v roku 2005 vyšlo najavo, že štátny úradník nominovaný pravicovou vládou Mikuláša Dzurindu radí distribútorom, ako si zariadiť vysoké ceny energií. Inými slovami, pozorujeme škandál s nesmierne ničivým potenciálom. Premiér zatiaľ „argumentuje“ starou pesničkou o Dzurindovej koalícii, ktorá rozpredala strategický majetok, ale po deviatich rokoch pri moci to už asi stačiť nebude. Nemá to totiž komu vyhadzovať na oči, v opozícii namiesto KDH a SDKÚ dnes sedia mladé pušky z OĽaNO a SaS. Všetci bardi z prelomu tisícročí sú buď na dôchodku, prípadne, pozrime sa na Bélu Bugára – s Ficom v koalícii.
Keďže tlak z koalície aj opozície bude neúprosný, snaha zahrať vec do stratena asi nezaberie a bude treba pustiť perie. Andrej Danko si svoju cenu jasne vypýtal, chce dostať časť vplyvu pri rozhodovaní o ovládaní tokov v energetických peňazovodoch. V tejto situácii má navrch, cíti krv a nemá dôvod povoliť skôr, ako dostane, čo chce.