Začiatkom júna Slovensko ožíva, úradníci začínajú posielať nové peniaze z dotačných schém a tie predchádzajúce sú už spolovice vyúčtované. Začínajú sa mnohé bohumilé aktivity, ktoré by sa bez pomoci verejných zdrojov nemohli uskutočniť, začína sa polročná tvorivá práca. Asistenti učiteľa majú svoje peniaze isté zase až od januára, nie od septembra, keď sa začína školský rok. Peniaze z EŠIF čerpáme slimačím tempom, ale zato máme zaúčtovaný každý klinec. Zdá sa, že v tomto štáte vládnu úradníci a žiaden politik si dosiaľ nenašiel čas na veľké jarné upratovanie.Anton Marcinčin
Jeden z dôvodov, prečo v slabých regiónoch nekvitne ekonomika, je úradnícke „nedá sa“. Preto aj doterajšie skúsenosti z podpory najmenej rozvinutých okresov sú viac pozitívne tam a menej v Bratislave. Iste, naučili sme regióny žiť od výzvy k výzve, viac účtovať a menej tvoriť a radšej brať ošklbaného vrabca v dlani, a nie holuba na streche. Napriek tomu nie je až také zložité naštartovať rozum, spoluprácu, plánovanie a rozvoj aj v okresoch, kde polovica nezamestnaných má nanajvýš základnú školu. Len potrebujú podporu a zmenu aj v Bratislave, prihlásenie sa k tvorivosti, odbornosti, aktivite a službe nášmu štátu.
Po prvé, dobrý štátny úradník nie je ten, ktorý nemíňa papier, necestuje, s nikým sa nebaví a každý rok vyprodukuje vyhlášku. Po druhé, úlohou štátu nie je premeniť polovicu pracujúcich na Slovensku na účtovníkov. Po tretie, štátny úradník nemá byť sudcom, ale má slúžiť. Nemá schovávať svoju neistotu požadovaním ďalších a ďalších dokladov, kým otlačí svoju schvaľujúcu pečiatku, ale má poznať pravidlá, ktoré často jeho úrad tvorí, a má vedieť poradiť.
Obávam sa, že dnešné napätie v spoločnosti nevyústi do veľkého upratovania, ale do hlučného tresku. Tisíckrát opakované nedá sa, alebo dá sa, ale... vykypí. Nebude to prvý raz, keď v spoločnosti nezvíťazí rozum, ale hluchá sila. Pretože pár ľudí je príliš lakomých a nepozná mieru. Pretože právo sa zvrhlo na argumentáciu, že kradnúť je v súlade s literou zákona. Lebo naše úradnícke požiadavky dusia akúkoľvek aktivitu. Lebo štátny úradník tvrdí, že starí sú štátu na príťaž. Lebo lekári chcú, aby väčšina Slovákov pracovala aspoň jeden deň, aby im mohla zaplatiť ich nulové náklady za objednanie sa na vyšetrenie.
Úradnícke móresy sú, samozrejme, len dôsledkom, nie príčinou – žneme, čo sme si za uplynulé desaťročia zasadili. Chudobní, frustrovaní a zaznávaní však vedia, že keď sa nedá, tak sa dá, ale inak.