Štátny zamestnanec. Úradník. Pomaly to znie ako nadávka. Noviny upozorňujú na chyby úradníkov, na ich benefity a vykresľujú ich ako chránený živočíšny druh. No realita je niekde inde. Mnohí štátni úradníci pracujú nie vždy v ideálnych podmienkach. Často robia v starých, ošarpaných, niekedy až život a zdravie ohrozujúcich budovách, ktoré štát zo strachu z reakcií médií radšej nemodernizuje a o ich technickom vybavení ani nehovorím. Šéfovia úradov či ministri mnohokrát nemajú odvahu podpísať ani niekoľkodesaťtisícovú rekonštrukciu, aby na druhý deň nevyšiel kritický článok.
Neuvedomujú si pritom, že len v inšpiratívnom prostredí môžu ľudia podávať lepšie výkony. Prostredie však nie je všetko. Druhým problémom sú tabuľkové platy. Zamestnanci, ktorí pracujú pre štát, rozhodujú o verejných zdrojoch, teda o našich peniazoch, často nie sú sami dobre zaplatení. Tým, že štát zanedbáva starostlivosť o zamestnancov, pravidelne sa stáva, že tých dobrých a odborne vyškolených ukradne štátu komerčný sektor. A zasa naopak, štát má často problém pri získavaní odborníkov z komerčného sektora. Manévrovací priestor na odmeňovanie kvalitnejších zamestnancov sa končí pri mantineloch tabuľkových predpisov. Ak chceme fungujúcu štátnu správu, musíme sa začať otvorene baviť aj o platových podmienkach úradníkov. Ak by boli platení podľa výkonu a výsledkov, oddelili by sme zrno od pliev.
Pre štát musí byť prioritou, aby sa stal atraktívnym zamestnávateľom tých najkvalitnejších ľudí, ktorí budú poskytovať moderný servis štátu a jeho občanom na úrovni 21. storočia. Ľudí, ktorí majú nápady, vedia ich realizovať a dokážu sa na veci pozerať aj optikou občana. V čase, keď čítate tento stĺpček, podpisujeme memorandum o spolupráci s rektormi troch bratislavských univerzít – s Univerzitou Komenského, s Ekonomickou univerzitou a Slovenskou technickou univerzitou. Na našom úrade sme totiž pochopili, že tak, ako súkromné firmy pracujú so študentmi stredných a vysokých škôl a už počas štúdia odchytávajú tých najlepších, rovnako sa musí správať aj štát. Už na škole musíme podchytiť šikovných mladých ľudí, ktorí majú záujem podieľať sa na správe vecí verejných. Cieľom je, aby o niekoľko rokov slovné spojenie „štátny úradník“ nebolo považované za hanlivé, ale aby pracovať pre štát bolo sexi.