Prečo sa obávať vonkajšej nerovnováhy

Globálnu nerovnováhu posledných dekád výstižne charakterizoval Paul Krugman, keď konštatoval, že „staré dobré časy možno neboli lepšie ako tie súčasné, ale boli určite pokojnejšie“. Súčasné obdobie sa dá charakterizovať ako obdobie viacnásobných kríz, ktoré sa vyskytli v rovnakom čase a ich riešenie je preto zložitejšie. Vonkajšia nerovnováha vyjadrená zvyčajne ako pomer salda bežného účtu platobnej bilancie k HDP pre svetovú ekonomiku nie je novým fenoménom. Za nerovnováhu je pritom možné považovať tak deficit, ako aj prebytok bežného účtu.

Je všeobecne známe, že po 2. svetovej vojne boli vonkajšie nerovnováhy regulované pravidlami brettonwoodskeho menového systému, preto boli menej frekventované. Zánik tohto systému v roku 1971 a ropné šoky v 70. rokoch znamenali novú paradigmu vo fungovaní svetovej ekonomiky. V 80. a 90. rokoch 20. storočia bola vonkajšia nerovnováha záležitosťou najmä rozvojových krajín. V súčasnom období sa však „karta obrátila“ a bohaté ekonomiky si, paradoxne, požičiavajú od chudobnejších ekonomík. Teda ak berieme svetovú ekonomiku ako celok, deficit jednej časti sveta je prebytkom druhej časti sveta a opačne, čiže globálna nerovnováha je určitým spôsobom „hrou s nulovým súčtom“. Súčasná vonkajšia nerovnováha sa odlišuje od predošlých aj tým, že prebieha v kontexte globalizácie a väčšej miere interdependencie svetovej ekonomiky s výraznými vzájomnými efektmi nákazy.

Vo všeobecnosti vonkajšia nerovnováha odzrkadľuje výkonnosť reálnej ekonomiky, pretože deficit bežného účtu vyjadruje medzeru medzi úsporami a investíciami. Deficit teda znamená, že krajina investuje viac, než je výška jej naakumulovaných úspor, alebo spotrebuje viac, než produkuje. Krajiny, ktoré zaznamenajú takýto deficit na bežnom účte, by museli vykázať prebytok na finančnom účte. Tento stav si v konečnom dôsledku bude vyžadovať prebytok na bežnom. V opačnom prípade by mohol takto akumulovaný deficit explodovať do nadmernej zadlženosti so všetkými jej nepriaznivými dôsledkami. Celkovo je možné chápať vonkajšiu nerovnováhu ako barometer ekonomických fundamentov krajiny a odzrkadlenie jej vnútorných nerovnováh. Preto riešenie vonkajšej nerovnováhy nie je možné bez toho, aby sa riešili nerovnováhy vo vnútri danej ekonomiky. Treba sa teda obávať nielen vonkajšej, ale najmä vnútornej nerovnováhy. Finančná a hospodárska kríza poukázala na to, že krajiny s vnútornou rovnováhou sú odolnejšie voči vonkajším šokom.