Prečo sme sa pozreli do zrkadla

Asi všetci vieme, ako vyzeráme. Napriek tomu sa každý deň pozeráme do zrkadla. Je to rutina. Niekedy to dopadne horšie, niekedy lepšie. Bolek Polívka po ťažkej noci pri pohľade do zrkadla konštatuje, že aj keď tú tvár nespoznáva, tak ju predsa len oholí. Chceme sa však naozaj vidieť v zrkadle? Alebo nám v tom bráni strach z pohľadu na našu pravú tvár? Vieme sa sebakriticky pozrieť sami na seba, a ak to bude nutné, tak tú tvár aj oholiť?

Slovenská akadémia vied je inštitúcia, ako všetci v jej vnútri vieme, šarmantná. Dôveryhodná, múdra, demokratická. Po ťažkej noci pred dvoma rokmi chceme dnes vedieť, aká je jej pravá tvár. A tak sme riskli pohľad do zrkadla. Zrkadlom bol panel expertov z krajín EÚ. Sú to osobnosti, ktoré hodnotenia pre Európu robia: medzi inými profesorka Marja Makarow, vedúca panelu, a profesori Sijbolt Noorda, John V. Wood, Helmut Weissert, Ina Tegen, Milena Zic Fuchs. Títo nezávislí experti nie sú z našej gubernie. Sú cudzí, a teda a priori nezaťažení. Nepotrebujú sa nám zapáčiť.

Bez ohľadu na to, že toto zrkadlo nemôže odrážať vo všetkých aspektoch realitu, v celkovom obraze o SAV sa nemýli. Ukazuje, že v mnohých oblastiach robíme skvelý výskum, máme výborných mladých adeptov vedy, ale aj to, že potrebujeme internacionalizovať náš výskum. Našepkáva nám, že nie je dobré, ak mladí vedci po skončení doktorandského štúdia majú nižšiu sumu na výplatnej páske, ako keď boli doktorandmi. Zdôrazňuje, že musíme mať víziu ďalšieho rozvoja SAV so stabilným, funkčným a žičlivým prostredím.

Čo urobíme my, vedeckí pracovníci a celá naša spoločnosť, s touto informáciou? Samozrejme, dá sa vyhodnotiť  s tradičnou skepsou, relativizovaním, dehonestovaním práce panelu a podobne. Odpoveď však prišla nečakane a nad rámec očakávaní. Ministerstvo financií jednoznačne deklarovalo rešpekt k tomu, že SAV sa odvážila k takémuto kroku a oznámilo nám finančnú injekciu nad rámec rozpočtu. Znamená to nový pohľad politikov na úlohu a postavenie SAV v spoločnosti. Situácia, keď sme museli zdôvodňovať verejnosti, že máme právo na existenciu, sa zmenila. Vláda nerozmýšľa o škrtoch, uvoľňuje prostriedky na rozvoj.

Ak sa tento odkaz donesie k najšikovnejším z mladých ľudí a napovie im, že zaujímavá práca vedca môže byť adekvátne ocenená – verím, že k nám prídu, lebo budú môcť dôstojne žiť.

Svoj postreh zakončím voľnou parafrázou vyhlásenia Polívkovho hrdinu. Hoci sme sa báli pohľadu do zrkadla, dnes už vieme, že stojí za to sa o tú našu tvár ďalej starať.