Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.09.2021, 00:00

Odpad trápi aj slovenských vedcov

To, že energetické zhodnotenie odpadu nemotivuje k recyklácii či ku kompostovaniu, je mýtus.

Odpad trápi aj slovenských vedcov
Zdroj: Unsplash/Pawel Czerwinski

Zvykli sme si, že odpady sú témou širokej verejnosti, či už doma, vo firmách alebo na školách. Odpadové hospodárstvo má však čoraz dôležitejšie miesto aj na univerzitnej pôde.

Tím odborníkov a vedcov z Fakulty baníctva, ekológie a riadenia geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach nedávno zverejnil zaujímavú štúdiu, ktorá poukázala na výraznú zaostalosť nášho systému spracovania odpadu.

Produkcia smetí z roka na rok rastie a nezastavila ju ani pandémia. V roku 2020 vytvoril Slovák v priemere 446 kg komunálneho odpadu. To bolo o 11 kg viac ako v roku 2019 a o tretinu viac ako pred desiatimi rokmi. Takmer polovica odpadu skončila na skládkach, 44 percent sa podarilo recyklovať alebo kompostovať. Avšak iba osem percent komunálneho odpadu bolo premenených na elektrinu a teplo. A na tento nelichotivý fakt upozorňujú v štúdii aj vedci z Technickej univerzity v Košiciach. Pričom práve Košice sa môžu pochváliť tým, že približne 2 500 domácností je v zimnom období vykurovaných teplom z miestneho zariadenia na energetické využitie odpadu – ZEVO.

Štúdia zároveň vyvracia mýtus, že energetické zhodnotenie odpadu nemotivuje k recyklácii či ku kompostovaniu. Podľa jej zistení je v krajinách EÚ vyššia kultúra odpadového hospodárstva. Obyvatelia viac separujú, viac sa recykluje, ale predovšetkým sa v danej krajine menej skládkuje. Dobrým príkladom sú Nemecko, Holandsko, Rakúsko či severské krajiny. V týchto ekonomikách sa skládkuje do dvoch percent z celkového množstva komunálneho odpadu.

Reformný balík zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu stanovuje na rok 2035 cieľ recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a maximálne 10 percent zneškodňovať na skládkach. Pre Slovensko to vzhľadom na očakávaný nárast produkcie odpadu môže byť problém.

Odborníci preto v analýze dávajú návod na to, ako by sa Slovensko mohlo stať v najbližších rokoch cirkulárnou ekonomikou. Okrem eliminácie odpadu či podpory „re-use“ centier vyzdvihujú kvalitný zber kuchynského bioodpadu a dobudovanie recyklačných kapacít na bioodpad a nerecyklovateľný odpad. Zvyšovanie skládkových kapacít neodporúčajú.

Potenciál vidia aj v dobudovaní infraštruktúry zariadení ZEVO. Či už rozšírením existujúcich kapacít v Bratislave a Košiciach, alebo vybudovaním nových zariadení priamo v regiónoch s najvyššou produkciou komunálneho odpadu a najvyšším podielom skládkovania, teda v Trnavskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.