Aký rozvoj?

Seminár o regionálnom rozvoji, ktorý organizovalo minulý týždeň Zastúpenie Európskej komisie, podľa môjho názoru ukázal veľký záujem praktikov aj teoretikov zo všetkých úrovní, pripravenosť miestnych lídrov a vajatanie úradníkov na národnej úrovni. Dôvody záujmu sú jasné, je to téma, ktorá sa týka každého, či je mladý alebo starý, či je z Bratislavy alebo zo zvyšku Slovenska, či stavia dom alebo fabriku, alebo či len chce, aby Slovensko nejako vyzeralo. Alebo či rozmýšľa o hlasovaní nohami a odchode do štátov, kde sa naučili spravovať sa lepšie.

Regionálny rozvoj teda nie je o natiahnutej ruke, ale o zapojení regiónov do tvorby národných politík, pretože nič iné, než máme v regiónoch, tu nie je. Iste, veľa politických strán sa snaží variť a robiť geniálnu politiku bez toho, aby rátali aj s obyvateľmi Slovenska, a mnoho úradníkov seká programy z Bratislavy bez toho, aby dali možnosť regiónom využiť svoj rozvojový potenciál. Potom sa všetky tieto programy stretnú na konkrétnom mieste, nepasujú, a my sa čudujeme, zatĺkame a čakáme na ďalšie fondy.

Kto chce získať spätnú väzbu o tom, čo robíme a čo nás čaká, nech ide a spýta sa najzraniteľnejších. Pamätám sa, ako sme svojho času lepili jeden predvolebný program a nikto poriadne netušil, čo Slovensko naozaj pre svoj rozvoj potrebuje. Odpoveď však nie je zložitá – nie korupcia je naším najväčším problémom, ale neschopnosť zastretá tisíckami predpisov, nariadení, vyhlášok, smerníc a usmernení, teraz aj s odkazom na vraj všemocný Brusel, od ktorého sme prijali pravidlá často bez náležitého prekladu a úplnosti. Rozparcelovanie tém na kompetencie jednotlivých úradov a úradníkov, ktorých dokopy akoby nedržala povinnosť slúžiť a vízia spoločného štátu, potom vedie k celkovému spochybňovaniu riadenia a správy a potrebe posilnenia koordinácie.

Na jednej strane tak máme živých ľudí s reálnymi problémami, ktorí sa zaujímajú, lebo ide o ich dennodenné problémy, na druhej strane stohy papierov, ktoré bránia akejkoľvek aktivite, a parlamentnú šou o tom, kto sa s kým nenávidí a koho máme nenávidieť my – susedov, kolegov, rodinu, hocikoho. Našťastie, objavujú sa nové tváre zo samospráv s reálnymi výsledkami. Tam je snáď aj kľúč, ak nechceme položiť Slovenskú republiku na našej neschopnosti: orientovať sa na reálne problémy, súdržnosť, náš vlastný potenciál, ľudí, ktorí počas služby v mestách a obciach získali zručnosti, miestny a medzinárodný prehľad, čiže „remeslo“, a výsledky.