V týchto dňoch sa po roku opäť zišiel snem ZMOS-u. Keď som sa naň chystal, uvedomil som si, koľko sa toho za jeden rok v našom meste stalo. Podarilo sa nám dokončiť veľké projekty. Máme nový Starý most. Po 55 rokoch sme vrátili električku do Petržalky. Máme zintegrovanú mestskú a regionálnu dopravu. Máme opravenú promenádu. Darí sa nám otvárať už aj nové parky, čistiť verejné priestranstvá od reklamy a grafity. Opravili sme 50 kilometrov ciest. Po nekonečných rokoch je schválená regulácia parkovania. Otvorili sme a pustili sa do riešenia niektorých problémov, ktoré sa roky kopili, ale nikto sa nimi nechcel zaoberať. A to všetko pri znižovaní miery zadlženia mesta.
Na druhej strane, pri každom podarenom projekte, pri naprávaní pokazeného a budovaní nového si uvedomujem, koľko zanedbaných vecí z minulosti nás ešte čaká a ako netrpezlivo sa cítia Bratislavčania, keď na ne narážajú. Preto som presvedčený, že sa musíme pustiť aj do odvážnejších riešení. Musíme pohnúť nehybnými vecami, a pri tom už aj verejne otvárať dosiaľ potláčané témy. Tieto témy musíme vytiahnuť z prostredia samospráv aj na verejnú diskusiu.
V Bratislave si napríklad musíme klásť otázku, či sú pre rozvoj metropoly užitočné štyri úrovne riadenia (mestská časť, mesto, župa, štát)? Či je pre rozvoj Bratislavy potrebných pätnásť stavebných úradov, keď dvojmiliónová Viedeň má jeden? Musíme verejne hovoriť aj o tom, či pre vzdelanie našich mladých je užitočné mať na území mesta štyri školské systémy? Alebo či je pre sociálnu starostlivosť výhodné mať štyri rôzne systémy sociálnej starostlivosti? A tak ďalej. Všetko to má historické dôvody, ale dnes sú neefektívne, pomalé a príliš drahé. Podčiarkujem, príliš drahé, pretože ako primátor hlavného mesta, ktoré má nižší rozpočet ako regionálne mesto Brno, musím hovoriť, na čo mesto má, na čo nemá a na čo jednoducho mať musí.
Ak chceme hľadať zdroje na ďalšiu modernizáciu krajiny a hlavného mesta, tu sú moje návrhy. Zjednodušme systémy, ktoré sú komplikované a len predstierajú občiansku participáciu. Hlavné mesto musí generovať dobré služby pre obyvateľov mesta a veľké množstvo dochádzajúcich, čo je osud každej metropoly. A na to dnes potrebuje nie vízie a koncepcie – tie existujú. Potrebuje predovšetkým nástroje. Počas cesty na snem ZMOS-u som si uvedomil, že môžem povedať: teším sa, že sa nášmu mestu konečne začína dariť. A to je ten správny čas pohnúť aj väčšími vecami, bez ktorých sa len veľmi ťažko posunieme ďalej.