Repetitórium vlastného života je nemožné

Život nemožno opakovať. To, čo bolo, je za nami. V sebareflexii sa odvíjajú sekvencie života, vzťahov, autority a vplyvu rodičov na nás samých, najmä v štádiu dospievania. Svet sa však vo svojom náhlení uberá kamsi inam, vzďaľuje sa od klasických hodnôt ctených našimi rodičmi. Život mladých ľudí poznamenávajú rozpady rodín, zlyhania, nedobré príklady v okolí.

Inak sa odvíja život mladých, ak rodina nažíva usporiadaným spôsobom života, ak majú súrodencov, ak v rodine vládne harmónia a súdržnosť. Pravda, nie je to vždy jednoduché, pretože okolitý vplyv neraz prudko zasiahne neuralgické body do života štartujúcej osobnosti. Dochádza tak k stretu záujmov rodičov a ich potomkov. Rodičovské domy ostávajú osihotené. Synovia a dcéry odchádzajú do cudziny, často „spanštejú“ a nemienia sa vrátiť „do chudoby“. Uznávajú úplne iné hodnoty, majú svoje vzory a chcú byť úspešní aj za cenu obrovskej zaťaženosti. Rodičovskú výchovu zamieňajú za túžby po vzrušení, vstupujú do rizík a uznávané hodnoty zamieňajú za „intelektuálny brak“. Chcú žiť teraz.

Iní zase preberajú na seba majetok rodičov a zbavia sa ho, len aby mali dosť prostriedkov na život podľa vlastných predstáv. Včleňujú sa do komunít voľkajúcich si v konzumnom živote alebo sa vnoria do predstavy o svojej výnimočnosti a nadradenosti. Vo svojej nenásytnosti sú presvedčení, že oni by mali byť „pánom sveta“.

Mnohí sú výkonní v honbe za svojím cieľom. Produkujú rýchlo a veľa, ale iba z egoistického záujmu. Nerozlišujú, nakoľko je ich práca spoločensky užitočná. Egoizmus a zvrátenosť takej axiológie ženie mladých ľudí do nezmyselného preborníctva. Berú na seba záťaž kvaltovania do výšin „úspechu“ nadmernou rýchlosťou, premietnutou do prísnych výkonových noriem, do predĺžených pracovných zmien.

Neváhajú sa poddať zdieraniu, ktoré premieňa život človeka na život otroka, ktorý sa chce vyšvihnúť na prominenta. V zanietení „svojho plánu“ sa všetkému prispôsobuje. Nie je to jednoduché, aj keď mnohí kupujú i to, čo vôbec nepotrebujú, len aby vynikli, aby sa ukázali, že sú inakší. Že sú kýmsi!
Ale život má človek len jeden. Tí šťastnejší, ktorí mali dobrých rodičov, sa často k nim vracajú. V mnohom aj v dospelosti počúvnu rady svojich rodičov a pripomenú si, ako ich vychovávali vo svornosti a v láske, ako im vštepovali zásady človečenstva. A tak si celkom zreteľne uvedomujú, ako so svojím životom naložia, v čom môžu nájsť jeho zmysel.