Nedávno jeden z nás (Andrej Svorenčík) argumentoval na stránkach týchto novín, že najväčší problém Slovenska nie je korupcia, ale nekompetentnosť zodpovedných ľudí na všetkých úrovniach riadenia štátu, ktorá vedie k neschopnosti meniť štát k lepšiemu.
Sir Humphrey zasahuje
Nezodpovedaná zostala otázka, ako dostať kompetentnosť do správy vecí verejných. Tradičný recept je, že treba začať voliť politikov, ktorí sú odborne a morálne schopní viesť krajinu vpred, namiesto politikov, ktorí sú schopní všetkého. Nezohľadnenou chybou však je, že aj tých najschopnejších politikov s najlepšími úmyslami dokáže zomlieť byrokratický aparát. Mnohí slovenskí politici stretli viac alebo menej prefíkané náprotivky Sira Humphreyho zo známeho britského seriálu Áno, pán minister.
Bez kompetentných úradníkov to teda nejde. Ich príkladom sú napríklad existujúce a budované analytické jednotky na viacerých ministerstvách s prevažne v zahraničí vzdelanými kádrami. Tie v súčasnosti ženú program hodnota za peniaze vpred a vďaka nim vieme o nedostatkoch Slovenska viac než sme kedykoľvek doteraz v histórii Slovenska vedeli. Samosprávy sú na tom oveľa horšie. Môžu sa zväčša oprieť nanajvýš o existujúce vlastné kapacity. No implementácia ich jednotlivých odporúčaní – zmien správania sa štátu v prospech občanov – zostáva na pleciach zvyšných, oveľa početnejších úradníkov.
Kádre riešia všetko
Kľúčová je predovšetkým schopnosť najvyšších úradníkov riadiť zmenu – od vyhodnotenia situácie, identifikácie problému, návrhov riešení, zhodnotenia prínosov, legislatívneho ošetrenia zmeny, zmeny riadiacich a vykonávacích procesov, vyhodnocovania dosahov a úspechu zmeny, teda celkového programového a projektového riadenia
Takáto schopnosť v štátnej správe zväčša absentuje. Menej eufemisticky povedané, schopnosť riadiť a implementovať zmenu vo všeobecnosti chýba, prakticky sa veľmi nerozvíja a málokto na kľúčových politických postoch túto neschopnosť vidí ako problém.
Aj preto už bola minimálne trikrát odložená účinnosť povinnosti obojsmernej elektronickej komunikácie medzi štátom a právnickými osobami. Nevieme vyvlastniť pozemky pod bratislavským obchvatom, a preto sa politici uchýlili k neštandardnému, rýchlo šitému, možno aj protiústavnému riešeniu. A zrejme by aj vyvlastňovaniu pomohol elektronický kataster či e-súdne konanie.
Zmeny iba naoko
Štát tak zvláda zabezpečiť iba jednoduché, aj keď viditeľné, zmeny – zaviesť brannú výchovu, zvýšiť minimálnu mzdu. Komplexné projekty sú však poznačené alarmujúcou mierou zlyhaní. Nestačí, aby kompetentní pracovníci analytických oddelení označili, kde štát najviac zlyháva, a nakreslili, ako má Slovensko v budúcnosti vyzerať a zadefinovali cieľový stav. V štátnej správe absentuje schopnosť meniť sa. A to aj vtedy, keď je jasné, ako má v budúcnosti vyzerať.
Andrej Svorenčík
ekonóm pôsobiaci na Univerzite v Mannheime
Tomáš Vavrák
pôsobil ako konzultant pre verejný sektor