Bežíme za vlakom?

V máji 2017 Európska komisia publikovala svoj názor na využitie globalizácie. Chce zvyšovať odolnosť Európy vďaka lepšiemu zdieľaniu výhod a podpore dlhodobej konkurencieschopnosti, pričom v jadre leží posilňovanie úlohy regiónov. Podľa EC „výhody globalizácie sú široko rozšírené, ale náklady sú často úzko lokalizované. Fundamentálna hospodárska transformácia sa deje na lokálnej úrovni, kde prebieha interakcia medzi priemyslom a ľuďmi. Potrebujeme sa zamerať na regionálne a lokálne investičné potreby, medzery v zručnostiach a regulačné prekážky, aby sme zabezpečili pre regióny čerpanie výhod z vnútorného trhu a lepšie sa pripravili na výzvy globalizácie.“

Medzitým sa my na Slovensku pokúšame posilňovať úlohu regiónov pre naštartovanie ich rozvoja. Začali sme v lete 2015, prvé oficiálne výsledky sa dostavili, keď vláda absolvovala výjazdy do dvanástich okresných miest a schválila päťročné okresné rozvojové plány a v decembri 2016 ministerstvo dopravy uzatvorilo aj prvé zmluvy s príjemcami regionálneho príspevku v celkovej výške 1,7 milióna eur. V januári sme sa presťahovali pod úrad vlády a do konca mája sme podporili desať príjemcov sumou 1,8 milióna eur. Urobili sme dosť, alebo málo, keď z rozpočtu na roky 2016 – 2017 nám stále ostáva takmer 18 miliónov?

Vzbudili sme dôveru a naštartovali sme ľudí v okresoch – starostov, primátorov, podnikateľov, riaditeľov škôl, akademikov, MVO; zapojili sme VÚC, mobilizovali sme ministerstvá, informovali sme prezidenta republiky, získali sme kladné hodnotenia medzinárodných inštitúcií, nad celou aktivitou od začiatku predsedá predseda vlády, každých niekoľko týždňov predkladám informáciu do vlády, úloh z uznesení vlády je bohato vyše stovky. Ale to nestačí, sme veľmi pomalí.

Kým reálny život napreduje svojím tempom rovnako v Bratislave ako na opačnom konci republiky, my riešime papiere a byrokraciu. Naše domáce procesy nielen zabíjajú aktivitu malých podnikateľov a farmárov a robia nás závislými od dovozov a zahraničných investorov, ale aj akcieschopnosť úradníkov. Necestujeme, nerobíme, čo treba, lebo týždne a mesiace riešime papiere. Na konci dňa sa však ľudia v regiónoch pýtajú, čo konkrétne pre nich robí vláda, keď na všetko máme jedinú odpoveď – nedá sa, neskôr.

Regionálny rozvoj a tvorba národnej hospodárskej politiky zdola nie je žiadnym výstrelkom, je normálnou a jedinou rozumnou politikou pre každý štát, ktorý sa díva dopredu. Bola by škoda celú aktivitu pochovať len kvôli našej neochote a neschopnosti reagovať na skutočné potreby Slovenska.