Štát sa musí naučiť zlyhávať. Kto robí, robí aj chyby

Inovácie a zmena sú nevyhnutné pre zlepšenie štátu a výkonu jeho funkcií. V prvom článku sme tvrdili, že nie korupcia, ale nekompetentnosť sú hlavný problém Slovenska. V minulom článku sme sa pozreli, ako takéto zmeny môžu byť iniciované zhora a ako Slovensku chýba schopnosť riadiť zmenu. Druhým spôsobom inovovania je – slovami klasika – zabezpečiť pokrok v medziach zákona.

Kafka stále žije
Úlohou úradníkov by malo byť hľadanie riešení, ktoré vyhovejú zákonu, ale aj potrebe klienta. Je občan stojaci pred dverami úradu ozdobenom početnými výkričníkmi klientom, ktorému chce úradník poskytovať čo najkvalitnejšiu službu, alebo len ďalším kafkovským Jozefom K.?

To si vyžaduje prebratie zodpovednosti za kvalitný výkon verejnej služby. Namiesto toho však prevláda alibizmus – nedá sa, nemôžeme, nevieme. Predpisy sa interpretujú formalisticky. Zodpovednosť nepatrí nikomu, stráca sa v prebujnenom byrokratickom aparáte. Spravodlivé alebo efektívne riešenie nie je hodnotou. Prípady sa zamietajú pre procesné nedostatky. Problémy sa radšej tak dlho ignorujú, kým sa ich riešenie nestane akútne.

Úradníci nestačia
Bez kompetentných úradníkov to nejde, tvrdili sme naposledy. Je to však len nutná, no nie postačujúca podmienka. Schopnosť dosiahnuť zmenu si vyžaduje vytvorenie kultúry, v ktorej sa očakáva a podporuje, že úradníci budú hľadať nové, lepšie cesty, ako implementovať projekty a vykonávať štátnu správu. Že budú robiť veci nielen v medziach zákona, ale aj najlepšie, ako sa len dá.

To však nejde bez robenia chýb. Ani bez priestoru na učenie sa z urobených chýb. Nemáme na mysli chyby v zmysle korupcie, porušenia zákona a ich ututlávania.

Treba začať rozlišovať medzi osobným zlyhaním na jednej strane a úmyselným alebo nedbanlivostným porušením zákona na druhej strane. Pričom to prvé je prirodzený, niekto by argumentoval, aj žiaduci dôsledok toho, že kto robí, robí aj chyby.

Cukor a bič
Áno, má to nádych startupovej kultúry, podporovať podnikavosť a proaktivitu úradníkov. Ale s tým podstatným rozdielom, že ide o verejné financie, nie súkromné. Citlivosť na chyby a zlyhanie je teda oprávnene oveľa väčšia. Nekompetentného úradníka treba preto zglajchšaltovať striktným držaním sa predpísaných a vhodne zvolených postupov. Kompetentného a iniciatívneho pochváliť, podporiť a motivovať na ďalšiu prácu. Rozumné chyby by mali byť predovšetkým zdrojom na učenie sa z nich, nie príležitosť na pranierovanie. Na to však politici, médiá, inšpekčné orgány, nieto slovenská verejnosť nie sú v súčasnosti pripravené.

Andrej Svorenčík, ekonóm pôsobiaci na Univerzite v Mannheime, Tomáš Vavrák, pôsobil ako konzultant pre verejný sektor