Viac neznamená lepšie

Krajiny OECD dávajú priemerne 5,2 percenta HDP na vzdelávanie od základného až po vysoké školstvo, a to v kombinácii verejných a súkromných zdrojov. Slovensko z verejných zdrojov vynakladá zhruba 3,3 percenta. Dánsko, Nórsko, Belgicko, Fínsko, Írsko, Estónsko, Rakúsko či Izrael medzi 5 – 6 percentami. Slovinsko, Poľsko, Lotyšsko nad 4 percentá. Česko vynakladá o niečo viac ako my a Maďarsko o niečo menej.

V rámci týchto výdavkov pre všetky stupne vzdelávania sa menej ako percento HDP minie v našom vysokom školstve. V tom rôzne dotácie do 36 verejných aj súkromných vysokých škôl predstavujú približne 560 miliónov eur ročne, pričom školy si vedia získať aj ďalšie výnosy – vrátane tých podnikateľských – v objeme ďalších zhruba 170 miliónov eur.

Otázka tak znie, či je to veľa alebo málo. No ešte lepšou otázkou je skôr to, či uvedené investície do školstva všeobecne sú vynaložené efektívne pre blízku i vzdialenú budúcnosť.

Dnes sa roztrhlo vrece s rôznymi konceptmi, ako vychovať deti na prichádzajúci svet dokonalých robotov a umelej inteligencie. Tento svet bude znamenať, že vyše polovica detí, čo dnes študuje nejaký smer, sa bude možno už o dekádu musieť začať učiť iný smer, o ktorom ešte ani netušia. Inak ostanú bez práce. Bez práce ostane tak či tak masa populácie, ktorá nebude schopná absorbovať boom nových poznatkov a komplikovaných technológií.

Isté je, že tak ako v biznise, ani v bežnom živote neplatí vždy, že čo je veľké alebo čoho je veľa, to je aj najlepšie. Napríklad v Česku je 28 verejných a štátnych vysokých škôl, no na Slovensku s polovičnou populáciou je takýchto škôl 23. V rámci tisíc najlepších škôl celého sveta je päť z Česka a jediná od nás. A to pritom Česi nefinancujú školstvo závratne masívnejšie ako my.

Relevantnou témou je i to, či je správne, že dnes zhruba 54 percent 19-ročných ľudí na Slovensku sa zapíše na vysokú školu. A že v rámci nich až 56 percent študuje spoločenské vedy, náuku a služby. Hovorí sa, že ľudia s vysokou školou sa zamestnajú skôr a za vyšší plat ako ľudia bez nej. No nemyslím si, že to platí univerzálne. Ako právnik vidím, ako dnešní mladí právnici robia od pondelka do nedele za 600 eur mesačne. Vtedy si opäť spomeniem, že menej môže byť viac. Menej právnikov, ekonómov, sociológov, filozofov či politológov by bolo aj pre nich, aj pre nás, platiteľov daní, lepšie. Je to podobné ako s rôznymi štátnymi sociálnymi dávkami, ktoré už niekto spočítal a zistil, že ich je vyše 300. Systém v školstve, podobne ako ten v dávkach a podporách, je zjavne neefektívny, komplikovaný, demotivačný, neperspektívny.

Potrebujeme striedmosť a rozum a potom zistíme, že vynakladané zdroje môžu byť v skutočnosti aj dostatočné a zamestnanosť pritom neutrpí. Skúste si dnes nájsť dobrého elektrikára či obkladača kachličiek. Alebo poctivú opatrovateľku pre starnúceho rodiča. Alebo do firmy napríklad „bežného“ údržbára. Nenájdete, a ak áno, tak budú stáť v prepočte aj 3x viac ako právnik. Remeslá alebo iné umelou inteligenciou nenahraditeľné aj sociálne zručnosti boli, sú a aj ostanú totiž na nezaplatenie.