Nečakane rýchlo sa menia spoločenské, podnikové a individuálne hodnoty. Dochádza ku konfliktu dobra a zla, pravdy a nepravdy, dobrých úmyslov a zlého dosahu. Človek sa zahlcuje informačným balastom a stáva sa aj nechtiac šíriteľom toho, čo práve počul.
Bez overenia si osvojuje aj nepravdivé informácie. A tak sa dostáva do skrumáže. Komu veriť? Má pravdu pani suseda, alebo šéf? Ak sa človek nevyzbrojí sitom prepúšťajúcim do vlastného informačného tezauru iba overené skutočnosti, môže podľahnúť zvodom lákavých príležitostí, najmä ak nemá jasný pohľad na zmysel života.
Nemožno mať priateľov, ani dobré vzťahy so svojim nadriadeným v práci, ak chýba dôvera, ak je systematicky narušovaná „zaručene pravdivými informáciami“. Podstatné je rozlíšiť hodnotu od myšlienkového gýču. Je povážlivé, ak človek v záujme naplnenia osobných ambícií prestáva byť sám sebou a „podbieha“ autoritám, len aby sa profesionálne presadil. V takýchto prípadoch človek konvertuje svoju osobnosť na „kontakt“. Je ako chameleón, mení svoje farby, len aby dosiahol svoje. Ťažko potom hovoriť o férovosti voči okoliu.
Život potvrdzuje, aké dôležité sú také hodnoty ako otvorenosť, čiže schopnosť pomenovať problém a hľadať jeho riešenie. To si však vyžaduje profesionalitu, schopnosť vykonávať svoju prácu na najvyššej odbornej úrovni. Každá dôležitá vec si však vyžaduje disciplínu a dôslednosť, schopnosť doťahovať veci do konca.
Získanie neoprávnených výhod na základe „protežovania zhora“ potláča potrebu konať spravodlivo a poctivo. Dôvera predstavuje emocionálny kapitál podniku, je etickým imperatívom dlhodobého dosahovania úspechu, súčasť podnikovej kultúry. Čistota vzťahov je predpokladom, že sa v podniku či inštitúcii vytvorí priaznivé pozadie smerujúce ku generovaniu prosperity, osobnej energie a vitality.
V prvom rade však ide o schopnosť vidieť svoje slabiny a snažiť sa ich napraviť. Zároveň treba mať rešpekt k druhým a schopnosť budovať dôveru a spoluprácu. Postupne, ako sa prehlbuje dôvera, zlepšuje sa i povesť podniku. Získať si dôveru trvá dlho. Na to, aby sme ju stratili, stačí jeden nekonzistentný čin.
V tejto súvislosti, najmä vo vzťahu k podnikom, treba akcentovať dobré vzťahy a vzájomnú dôveru medzi zamestnancami a lídrami. Tu nestačia prísľuby. Patrí sem aj spravodlivá mzda zo strany zamestnávateľov.
Za blaho občanov vo všeobecnosti je však zodpovedný aj štát. Už to predpokladá potrebu systematického prepojenia súkromnej, štátnej a medzinárodnej sféry, napríklad aj v podobe aktívnej ekonomickej diplomacie.
StoryEditor