Verejnoprávnosť, verejnoprávne médiá. V týchto dňoch jedna z intenzívne sa skloňujúcich tém. Nielen v médiách, ale najmä v politických kuloároch. Dôvodom je vnútropolitická či celospoločenská situácia, ale v prípade Slovenska aj voľba nového šéfa verejnoprávneho média.
V diskusii zazneli rôzne názory, nastolili sa rôzne otázky. Potrebujeme verejnoprávne médium? Aká je jeho úloha? Nestačia nám iba komerčné médiá? Treba verejnoprávnu RTVS pretransformovať na štátnu inštitúciu? Na poslednú otázku odpovedám jednoznačne. Takouto zmenou by sme sa dostali na úroveň Bieloruska a jemu podobným krajinám. Vládna moc by si zo štátneho média veľmi jednoducho urobila svoju hlásnu trúbu. A to predsa nechceme. Bez ohľadu na to, kto by vládol.
Chceme prirodzený súboj medzi verejnoprávnosťou a komerciou. Chceme, aby sme vo verejnoprávnych médiách našli program aj pre menšinového diváka a v komerčných zasa program pre všetkých. RTVS sa za ostatné roky posunula ďalej. Neviem hodnotiť, či vďaka vedeniu, či vďaka ľuďom, ktorí v nej pracujú alebo vďaka iným faktorom. Faktom však je, že stále je kam pozitívne rásť a meniť sa.
Verejnoprávne médium musí plniť svoje základné poslanie. Dávať priestor pluralite názorov, otvárať zásadné spoločenské témy, poskytovať objektívne a nestranné spravodajstvo. A to sa bude dariť iba vtedy, ak v ňom budú pracovať odborníci a profesionáli. Verejnoprávne médium musí byť predovšetkým hrádzou pred extrémizmom, vulgárnosťou a propagandou. Nemôže skĺznuť do lacného spravodajského obsahu a informovať jednostranne. Nemôže tiež byť bábkou v rukách „tých hore“. Vyváženosť a názorová rôznorodosť – to je základ pre obsah, ktorý verejnoprávne médium má a musí poskytovať. Žijeme v časoch sociálnych sietí, na ktorých sa šíria rôzne radikálne a extrémistické názory. Bohužiaľ však nielen v online priestore. Tieto názory prenikajú aj do reálneho života. Práve verejnoprávne médium musí týmto názorom oponovať, upozorňovať na ich škodlivosť a zároveň prinášať pohľad na historické skúsenosti.
Verím, že ktokoľvek si sadne na horúcu stoličku generálneho riaditeľa RTVS, bude toto médium viesť podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. A najmä, že bude objektívny. Politici totiž často podliehajú ilúzii, že im verejnoprávne médiá patria. Oni sú totiž tí, ktorí rozhodujú o peniazoch. Mali by si však uvedomiť, že rozdeľovať by nemohli, keby nebolo nás, daňových poplatníkov. Z dôvodu tejto „ilúzie“ by sa možno oplatilo otvoriť otázku voľby generálneho riaditeľa RTVS. Nebolo by lepšie, ak by ho namiesto poslancov volila odborná komisia po verejnom vypočutí? Urobila by sa tak definitívna bodka za politickými obchodmi, ktoré prinášajú zbytočné emócie a stoja veľa síl. A okrem toho, často vzbudzujú falošné predstavy u politikov o ich obrovskom vplyve v RTVS. Som rád, že verejnoprávne médium odoláva a nie je mediálnou reklamou vládnej moci.