Na nedávny štrajk zamestnancov VW bol málokto z vedúcich predstaviteľov Slovenska, ale aj akadémie schopný reagovať. Najviac ma pobavila bezradnosť expertov, ktorí zložito vysvetľovali, že v záujme Slovenska majú byť pracujúci ticho, aby nevystrašili konkrétneho investora a všetkých ostatných investorov. Koniec koncov, u nás je každý expert, čo sa prejavuje hlavne v tom, že každá aktivita je zásadne ofrflaná. Bezradnosť a nepripravenosť viacerých politických predstaviteľov je horšia, aj keď očakávaná a potvrdzujúca zmenu nálad v spoločnosti.
S makroekonomickými úspechmi a geniálnymi ekonomickými konštrukciami si už dnes žiadna strana ani politik nevystačí. Ani s prísľubom krásnych zajtrajškov. Takmer 20 rokov po zmene režimu sa ľudia začali pýtať, čo konkrétne pre nich urobili jednotliví politici a konkrétne ministerstvá, a čo môžu pre seba a Slovensko urobiť oni sami. Odpoveď by mala byť jasná, ale nie je. A tak sa zdá, že dnes vieme viac o tom, čo konkrétni politici a ministerstvá urobili pre konkrétnych podnikateľov, kde utopili verejné peniaze a komu konkrétne slúžia, než čo urobili pre bežného Slováka. V tomto zmysle sme sa opäť dostali do duálneho systému socialistického zriadenia, keď sme všetci vedeli jedno a rozprávali druhé. Dnes však už nielen vieme, ale aj často rozprávame o jednom, kým reálne stále žijeme druhé. Spoločnosť verí, že skutok sa stal, a učí sa s tým žiť.
Spoločnosť verí, že túto krajinu riadi skupina korporácií, ak chcete, oligarchov, a nie demokraticky zvolení predstavitelia. Málokomu by to prekážalo, ak by ju riadili dobre, ak by sa delili a neničili, ale ono to skôr vyzerá, že robia podobnú chybu ako socialistický režim, ktorý na vedúce miesta ťahal síce preverených, lojálnych, ale neschopných ľudí. Z ekonomického pohľadu je vysvetlenie snáď v racionálnom opodstatnení krátkodobého horizontu aktivít oligarchov, čo je len pokračovanie správania z jednokolovej hry veľkej a malej privatizácie a prerastaní aktivít do veľkých, čoraz ťažšie riaditeľných rozmerov.
Situácia sa mení, a to pochopilo len niekoľko politikov dívajúcich sa dopredu. Čím viac však budeme lipnúť na ponovembrových poriadkoch, tým bolestivejšia bude zmena, ktorá určite príde, je len otázkou kedy. Záujmom oligarchov a ich politikov nie sú aktívni a slobodní občania presadzujúci svoje záujmy, ale bagatelizovať akékoľvek úspechy, stavať bariéry a drobiť zhodu.