Mali by sme čerpať útechu z postupného ozdravovania vyspelých krajín a z robustného rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách? Alebo by sme mali hľadať spôsoby, ako sa obrniť pred vysokými cenami ropy, geopolitickými šokmi na Blízkom východe a neutíchajúcou jadrovou neistotou v Japonsku?
Mnohí sa prikláňajú k prvému pohľadu na svet. Ten sa opiera o viacrýchlostnú rastovú dynamiku, zaostávajúcich majú postupne dostať do tempa hojace sa a zdravé segmenty svetového hospodárstva. K tým patria vysoko ziskové nadnárodné spoločnosti, ktoré momentálne investujú a priberajú pracujúcich, zachránené banky vyspelých ekonomík splácajúce núdzové záchranné pôžičky, rozrastajúca sa stredná a vyššia trieda v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ktorá kupuje viac tovaru aj služieb, zdravší súkromný sektor, ktorý platí vyššie dane, a tým zmierňuje tlak na vládne rozpočty, a Nemecko, ekonomická veľmoc Európy, zberajúce plody mnohoročnej hospodárskej reštrukturalizácie.
Mnoho čerstvých údajov tento globálny pohľad podporuje. Svet sa skutočne vydal na cestu postupného ekonomického oživenia. Ak toto smerovanie vydrží, oživenie vytvorí istú hybnosť a zmohutnie čo do rozsahu aj účinku.
Lenže práve toto „ak“ je prameňom druhého, menej ružového pohľadu na svet – pohľadu, ktorý sa obáva nižšieho rastu aj vyššej inflácie. Prekážky na ceste zatiaľ nie sú natoľko závažné, aby toto oživenie zadusili, ale len blázon by nad nimi mávol rukou. Na mysli mám štyri základné problémy.
Po prvé, a predovšetkým, sa svet ešte plne nevyrovnal s ekonomickými dôsledkami nepokoja na Blízkom východe a pohrôm v Japonsku. Tieto udalosti sú síce v pohybe už týždne či mesiace, ale svojimi účinkami ešte globálnu ekonomiku v úplnosti nenarušili. Nestáva sa často, že by sa svet boril so stagflačným rizikom nižšieho dopytu a nižšej ponuky súčasne. Ešte neobvyklejšie je, aby k takémuto výsledku smerovali dve rôzne vývojové tendencie.
Povstanie na Blízkom východe vytlačilo ceny ropy a tie ukrajujú z kúpnej sily spotrebiteľov a zároveň mnohým výrobcom zvyšujú vstupné ceny. Súčasne s tým japonská trojitá kalamita – zemetrasenie, cunami a jadrová katastrofa – nahlodala spotrebiteľskú dôveru a narušila cezhraničné výrobné reťazce.
Druhé veľké globálne riziko pochádza z Európy, kde je v konflikte silná výkonnosť Nemecka s dlhová kríza na periférii Európskej únie.
V Spojených štátoch pritom sa opäť oslabuje bytová výstavba – čo je tretie veľké globálne riziko. Hoci sa ceny rodinných domov už strmo prepadli, nedochádza k žiadnemu výraznejšiemu odrazu od dna. Ba v niektorých oblastiach sú ceny opäť pod tlakom a situácia by sa mohla ešte zhoršiť.
Ďalší významný pokles cien rodinného bývania podlomí dôveru a zníži výdavky. Pre Američanov v niektorých častiach krajiny bude v dôsledku toho tiež ťažšie sa presťahovať, čo ďalej zjatrí problém dlhodobej nezamestnanosti.
Konečne je tu čím ďalej zreteľnejšia fiškálna tieseň v USA, najväčšej ekonomike sveta – ekonomike zabezpečujúcej „globálne verejné statky“ nevyhnutné na zdravé fungovanie svetového hospodárstva. Po tom, čo USA nasadili agresívne fiškálne výdavky, aby zabránili depresii, musia sa teraz prihlásiť k vierohodnému strednodobému postupu fiškálnej konsolidácie. To federálnej vláde aj centrálnej banke prinesie neľahké rozhodovanie a neisté výsledky.
Čím dlhšie budú USA deň zúčtovania odkladať, tým väčšie riziko bude hroziť globálnemu postaveniu dolára ako hlavnej svetovej rezervnej meny a atraktivite amerických vládnych dlhopisov ako rýdzo „bezrizikového“ finančného štandardu.
Svet už v minulosti svojho dodávateľa globálnych verejných statkov zmenil. Keď sa to po druhej svetovej vojne stalo naposledy, Spojené štáty nahradili spustošenú Británii. Naproti tomu dnes nie je žiadna krajina ochotná a schopná zakročiť, keby sa USA nedokázali vzchopiť.
Tieto štyri riziká sú podstatné a závažné a všetky silnejú. Žiadne ešte, našťastie pre globálnu ekonomiku, nie je transformačnom faktorom a spoločne zatiaľ netvoria kritické množstvo s ničivou silou. Tým však knehovorím, že je globálna ekonomika v bezpečí. Práve naopak, uviazla v dueli medzi hojivými a zničujúcimi vplyvmi, v ktorom si ťažko môže dovoliť ďalšie vyostrovanie negatív.
Mohamed El-Erian
Project Syndicate