Minister financií nedávno ukázal návrh rozpočtu na budúci rok. Hlavní aktéri tohto pôsobivého predstavenia, premiér Fico a minister Kažimír, nešetrili úsmevmi. Verejnosti oznámili, že nás čakajú lepšie časy. Končí sa únava z krízy (rozumej končí sa šetrenie) a s pokrízovým rozpočtom, ako ho nazval samotný premiér, ideme v ústrety sociálnemu zmieru.
Ha hornej palube sa tak začal bál, zatiaľ čo v podpalubí zateká. Hrubý verejný dlh sa nám za šesť rokov (2008 až 2014) zdvojnásobí, a to je veľmi strmý nárast. Takto kedysi začínalo Grécko. V budúcom roku si Kažimír naplánoval dlh na úrovni 56,8 percenta. Len 0,2 percenta pod hranicou, prelomením ktorej vzniká povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet. Znamenalo by to najväčšie škrty v novodobej histórii Slovenska, v objeme približne troch miliárd eur. To by už vláda nediskutovala o tom, o koľko percent pridá učiteľom, sestričkám, obciam. To by bola diskusia o tom, o koľko percent sa znížia platy vo verejnej správe, o koľko sa znížia dôchodky, a možno by sme sa dožili aj čohosi amerického – odstávky vlády. Minister Kažimír tak môže byť historický prvým, kto uviazne v dlhovej pasci.
Ale naspäť k rozpočtu. Je to rozpočet prezidentský a údržbársky. V apríli budú prezidentské voľby a v nich má obrovské (aj keď zatiaľ mediálne nepriznané) osobné ambície práve premiér Fico. A tak začína pomaly, ale iste púšťať perie. Platy štátnych zamestnancov sa majú zvýšiť o 16 eur mesačne, každému o rovnakú pevnú sumu. Väčšie rovnostárstvo v karpatskej kotline nebolo ani za čias komunizmu. Vláda ide znížiť firemné dane z 23 na 22 percent. Oznamuje to len deväť mesiacov po tom, čo tie isté firemné dane zvýšila z 19 na 23 percent. Z pohľadu ekonómie je to zlyhanie ekonomickej politiky a diletantská metóda pokusov a omylov. Z pohľadu ministra Kažimíra kontinuita. Tak si vyberte.
A prečo je rozpočet údržbársky? Lebo v ňom nenájdete žiadnu štrukturálnu reformu. A tých hnisajúcich rán má naša ekonomika viac ako dosť. Školstvo je najmenej zreformovaným rezortom od zamatovej revolúcie, zdravotníctvo stále dokola produkuje nové dlhy, a verejná správa? Prezamestnanosť na úrovni najmenej 20-tisíc ľudí. A to rozpočet počíta s tým, že v budúcom roku pribudne ďalších 1700 policajtov a 1500 vojakov. Tých prvých bude celkovo 28000 a tých druhých 14600. Kam sa podelo slávne ESO? Minimálnou, aj keď nie postačujúcou podmienkou efektívnej verejnej správy totiž je práve vyriešenie masívnej prezamestnanosti. Predseda však povedal, že ľudí sa oni nedotknú.
Čo teda s reformnou prázdnotou socialistov? Vyriešili to fakt po svojom. Deficit pod tromi percentami HDP chcú dosiahnuť takmer výlučne cez jednorazové opatrenia. Osobitné odvody v regulovaných odvetviach, osobitné odvody finančných inštitúcií, odpredaj celého objemu núdzových zásob ropy, splatenie návratnej finančnej výpomoci Cargom a Vodohospodárskou výstavbou, zinkasovanie nevyzdvihnutých vkladov na doručiteľa v bankách, superdividendy a pod. Jednorazové opatrenia síce krátkodobo nakŕmia štátnu kasu, ale majú jednu nevýhodu. Že sú krátkodobé. Počkajme, čo na to rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Len veľmi nerád to konštatujem, ale Slovensko sa dostalo do stavu, keď ľudia najmenej schopní viesť krajinu sú volení vo veľkej miere ľuďmi, najmenej schopnými a ochotnými pracovať.
Až skončí táto socialistická vláda, vo verejných financiách bude musieť nastúpiť krízový manažment. Sú na to dva dôvody. Vplyv jednorazových opatrení bude úplne vyčerpaný a verejné financie ohlodané úplne na kosť, a nová vláda bude navyše znášať náklady odkladania (nerealizovania) štrukturálnych reforiem.
V ekonomike na rozdiel od komiksu totiž platí, že čím neskôr reformy prídu, tým budú nákladnejšie. Ekonomicky aj politicky.
Jozef Kollár, podpredseda Novej väčšiny-Dohody