Väčšinu predchádzajúcich štyroch rokov Grécko slúžilo ako obetný baránok trhov. Ale počas posledných pár mesiacov sa nálada zmenila, a medzinárodní investori začali investovať do lacných aktív – najmä čo sa týka bankovníctva.
Príležitosť pre krajinu
To dáva tejto krajine dvojitú príležitosť: veritelia si môžu vyčistiť súvahy predajom problémových úverov a štát môže privatizovať svoje účasti v bankách. Obe strany by sa mali tejto šance chopiť, kým ešte trvá.
Grécke banky sú v dôsledku krízy v hroznom stave. Nielenže sú plné štátnych dlhopisov, ktoré vynášajú len minimálne, dokonca aj veľká štvorka, ktorá prežila, je zaťažovaná približne 65 miliardami eur problémových úverov, čo zodpovedá zhruba tretine HDP.
Lenže 40-miliardová rekapitalizácia a reštrukturalizácia sektora, financovaná prevažne z peňažnej výpomoci, pomohla zmeniť názory investorov. Niektoré hedžové fondy – vrátane Paulson & Co – do bánk investovali.
Banky ako cieľ
Minulý mesiac Pireus Bank ponúkla investorom 494 miliónov eur svojich akcii a opcií po tom, ako sa portugalský veriteľ BCP rozhodol predať svoj podiel. Medzitým investori smerujú do Atén a hľadajú balíky lacných problémových úverov.
Investori veria, že Grécko je po rokoch recesie pripravené otočiťlist. Vo zvyšku sveta je len málo príležitostí dosiahnuť vysoké výnosy vzhľadom na to, že milostná aféra s rozvojovými trhmi sa skončila nešťastne. Preto majú teraz Atény vynikajúcu šancu vyčistiť svoje banky a sprivatizovať ich.
Napriek tomu, že boli rekapitalizované, problémové úvery zaťažujú ich súvahy aj celú ekonomiku. Nemŕtve spoločnosti, ktoré si požičali príliš veľa, umierajú pomalou smrťou. Dokonca aj zdravé spoločnosti musia bojovať o úvery, pretože banky sú zaneprázdnené správou existujúcich zlých úverov.
Klasické riešenie tohto problému – nedávno prijaté v Španielsku aj v Írsku – je vytvorenie „zlej“ banky. Problémové úvery sa predajú samostatnej inštitúcii so zľavou. Zlá banka potom úvery reštrukturalizuje. Ideálne sa tým oddelia dobré od zlých: spoločnostiam s funkčnými obchodnými modelmi, ale s nadmernými dlhmi, sa pôžičky znížia, možno prevedením do vlastného majetku;tie nefunkčné budú zlikvidované. Medzitým sa dobré banky sústredia na požičiavanie zdravým a reštrukturalizovaným podnikom.
Vytvorene zlej banky môže byť súčasťou riešenia pre Grécko. Ale záujem investorov znamená, že existujú aj iné možnosti. Prvou možnosťou je, aby banky predávali balíky úverov supím fondom. Druhou je zriadenie špeciálnych účelových nástrojov s investormi, a bankám dať podiel na raste. Treťou je, aby Helénsky fond finančnej stability (HFFS), organizácia založená s cieľom správy majetkových podielov štátu v bankách, vytvoril zlú banku a získal medzinárodných investorov, ktorí by pre ňu poskytli väčšinu kapitálu.
Jedným problémom je to, že banky by podľa odhadov kolujúcich po Aténach museli predať svoje pôžičky s veľkou zľavou oproti nominálnej hodnote – možno dokonca len za jej štvrtinu. Vzhľadom na to, že prijali opatrenia iba pre asi polovicu nominálnej hodnoty, museli by urobiť ďalšie veľké odpisy, v hodnote možno 15 miliárd eur alebo viac.
Peniaze budú chýbať
To vyvoláva otázku, kde na to získajú kapitál. Hlavné odpovede sú dve: získanie ďalšieho kapitálového vkladu od HFSF, ktorý má nevyužitú rezervu 11,3 miliardy eur, alebo predaj akcií na trhu. Tento spôsob zvolila Eurobank, ktorá plánuje vydať akcie za dve miliardy eur začiatkom budúceho roka.
Medzitým by sa Atény mali pustiť do predávania svojich podielov v štyroch veľkých bankách – Alpha Bank, Eurobank, Gréckej národnej banke a v Piraeuse. Ich hodnota je momentálne vyše 20 miliárd eur.
Malo by to dve výhody. Prvá – zvýšil by sa objem voľných akcií, čo by umožnilo bankám fungovať ako komerčné inštitúcie s medzinárodnými akcionármi. To by bolo zlepšenie v porovnaní so starými zlými časmi, keď boli ovládané skupinami miestnych obchodných záujmov.
Druhá výhoda je to, že prostriedky získané z privatizácie by mohli zaplniť medzeru v záchrannom programe Atén, ktorý Medzinárodný menový fond odhaduje na 10,9 miliardy eur. Momentálne neexistuje žiadny plán na to, ako vyplniť túto dieru, ktorá sa zjaví v polovici budúceho roka, pričom európski partneri Grécka sa zdráhajú požičať mu viac peňazí.
Bolo by lepšie, ak by si Atény zohnali peniaze samy, získali by tým dôveryhodnosť pred svojimi veriteľmi, ktorí im vyčítajú pomalý postup pri privatizácii majetkov. Namiesto toho, aby boli Atény vnímané ako oneskorenec, by tým prekonali očakávania – a posilnili názor, že otáčajúlist.
Hugo Dixon, stĺpčekár agentúry Reuters