Houston, máme problém

Touto kozmickou klasikou by sa dala opísať situácia na trhu práce v našom časopriestore. Veľké firmy ako Volkswagen či Dopravný podnik Bratislava potrebujú ľudí tak veľmi, že ponúkajú peňažné bonusy pri nástupe. To poteší. Predstavme si však majiteľa stredne veľkej firmy v regióne, napríklad v Humennom. Iný svet. Nemá zaistené dotácie ako Dopravný podnik Bratislava, ani možnosť priplatiť si ku každému miestu tisíc eur. Navyše sa v oblasti, kde je nízkokvalifikovaná pracovná sila, musí boriť s minimálnou mzdou, rovnakou tak pre Revúcu, ako aj pre Bratislavu.

Tu sa začína iná kapitola. Problém s dlhodobo nezamestnanými, absolventmi a s ľuďmi bez kvalifikácie. Pracovný trh pod taktovkou politikov zabudol, aké je to byť flexibilný. Zodvodnenie dohôd zotrelo rozdiely medzi týmto úväzkom a trvalým pomerom. Obmedzili sa možnosti pre ženy na materskej, dôchodcov a čiastočne pre študentov. Kde sa však majú naučiť robiť mladí, keď im vezmú možnosť lacno sa zamestnať počas štúdia? A ako majú ľudia nestrácať pracovné návyky, keď počas „hluchého“ obdobia je zložité zamestnať sa aspoň čiastočne?

Zákonník práce určuje všetko, od maximálneho počtu odpracovaných hodín až po hranicu, dokedy je možné opakovať pracovný pomer na dobu určitú. Štát zaväzuje firmy platiť odstupné, čo spôsobuje ich neochotu zamestnávať na dobu neurčitú. Akákoľvek trvalejšia spolupráca je preto sťažená. Prekážky prídu, aj keď prekročíme hranice republiky. Nemecko zaviedlo zákon, podľa ktorého sa nemecká minimálna mzda vzťahuje na všetkých pracujúcich na ich území. Aj na slovenského kamionistu, ktorý tadiaľ len prechádza. Zamestnávateľovi však okrem nákladov vznikajú aj ďalšie papierovačky. Houston, máme problém. Začnime ho riešiť.