„Občania Slovenska, postihla nás vajcová pohroma!“ hovorí v úvode jednej zo svojich kníh Boris Filan o vlnách zdražovania potravín už v roku 2012. Žiaľ, história má často tendenciu sa opakovať, a preto prudká inflácia zdražuje tovary i dnes. Kým v minulosti sme boli zvyknutí na rast cien okolo dvoch percent ročne, dnes za potraviny platíme o 5,8 percenta a za pohonné látky dokonca o štvrtinu viac ako pred rokom. Netýka sa to však iba obyvateľov, fyzických osôb. Výrazne hlbšie do vrecka si musia siahnuť aj firmy. V priemyselnej výrobe sa zvýšili ceny uhlia a ropných produktov za 11 mesiacov minulého roka o 34,5 percenta, kovy o 14,8 percenta a elektrina na vrchole stúpla o 500 percent. Neskôr sa jej cena stabilizovala a ostala „len“ dvoj- až trojnásobne drahšia ako na začiatku roka.
Dôvodov tohto prudkého zvyšovania cien je niekoľko, od covidu cez environmentálnu politiku Únie až po externé vplyvy ako nehody, požiare či sneženie. Prispieva k tomu i menová politika centrálnych bánk, ktoré za posledných 20 mesiacov pustili do obehu zhruba 12 biliónov dolárov, a to je dosť. Na porovnanie, za 12 rokov predchádzajúcich covidu pribudlo zhruba 14 biliónov nových peňazí.
Ceny rastú a je len otázkou času, kedy sa postupné zvyšovanie vstupov podnikov bude čoraz viac premietať do spotrebiteľských cien tovarov a služieb bežných ľudí. Tak už to, žiaľ, v ekonomike nášho typu chodí, na konci platí konečný spotrebiteľ. Platí však aj iné pravidlo, a to: kto šetrí, má za tri, ako hovorievala moja stará mama. Priemysel šetril a za posledné roky v Environmentálnom fonde našetril viac ako miliardu eur prostredníctvom kúpy emisných povoleniek, ktoré platí za každú tonu emisie CO2 vypustenú pri výrobe elektrickej energie.
Dokonca aj za tú elektrinu, ktorú vyrobia bezemisné jadrové elektrárne. Čo je však dôležité, tieto našetrené zdroje v súlade s pravidlami EÚ vieme oprávnene použiť na zníženie cien elektrickej energie pre vysoko energeticky náročné podniky, akými sú napríklad zlievarne, hlinikárne či chemické závody. Prispelo by to k stabilizácii ich postavenia na trhu, znížilo ceny ich výrobkov či ochránilo zamestnanosť v citlivých regiónoch. Podľa predbežného pripomienkového konania k zákonu o obchodovaní s emisnými kvótami to zatiaľ nevyzerá, že by sa ministerstvo pustilo touto cestou. Zákon je však ešte len na začiatku a cesta pred nami. Žiaľ, už teraz sme svedkami odstavovania niektorých výrob. A kým kompetentní budú diskutovať, problém sa bude postupne prehlbovať.