Stretli sa pacient, lekár, poisťovák a lekárnik. A každý z nich si povzdychol nad zdravotníctvom. Povzdych plný smútku a vyčerpania, beznádeje a obáv. Pacient sa ponosoval na dlhé čakacie doby k odborným lekárom, na preplnené čakárne a drahé lieky.
Lekár sa sťažoval na dlhé služby, chýbajúcich kolegov a nástupcov, a tiež na papierovačky, ktoré mu uberajú z času pre pacientov.
Poisťovák zo zdravotnej poisťovne nechápavo krútil hlavou nad tým, že sa tým lekárom a pacientom nikdy nedá zavďačiť. Kým pacienti si pravidelne ničia svoje telá zlou životosprávou a životným štýlom, lekári podceňujú preventívnu činnosť. A potom chcú od poisťovne preplatiť všetko to, čo vzniklo na základe ich zanedbaného konania.
A lekárnik? Ten so zaťatými päsťami sleduje pribúdanie konkurenčných lekárni, ale i pokútnych obchodíkov a obchodníkov so šamanskými liečivami. Úvod je osviežujúci, ale situácia je vážna. Myslím si, že stav zdravotníctva, je logickým dôsledkom spoločnosti, ktorej prioritou je zisk.
Vpustenie biznisu do zdravotníctva prinieslo optiku ziskovosti a rozbilo vzájomnú dôveru a rešpekt tých, ktorí by sa mali navzájom počúvať pacientov, lekárov, poisťovákov, lekárnikov. Zdravotníctvo by malo byť centrom praktickej ľudskosti .
Ak zisk nahradí vnútorné motivácie ľudí poskytovať služby pre druhých, tak k rozvoju nedôjde. A to nie len v zdravotníctve, ale aj školstve a iných oblastiach. Uvedomujem si , že na takom malom priestore sa nedajú pomenovať všetky problémy nášho zdravotníctva a ešte aj navrhnúť riešenia . Priznám sa, že som rozmýšľal či vôbec do tejto širokej témy ísť.
Nakoniec som sa pokúsil . Štát-systém vlastníctva-poisťovne-platobný mechanizmus , elektronizácia-obstarávanie-politické vplyvy , chýbajúci lekári/sestry , kompetenčná dezorganizácia a neodbornosť niektorých politikov. Dá sa však urobiť veľa, pokiaľ sa príde na to, že sa spravia a prísne dodržia niektoré dôležité veci. Všetko ostatné je len "maľovanie stien domu", nie jeho výstavba.
Z centrálneho miesta by malo dôjsť urýchlene k tomuto:
1. Stratifikácia nemocníc s určením kompetenčného levelu poskytovateľov úrovne zdravotnej starostlivosti . Nikto nemôže robiť všetko a všetko najlepšie a s najlepšími. Bez toho sa nepohneme nikde. Odpolitizovanie problému a tvrdé zavedenie stratifikácie ako v Nórsku, Dánsku, Švajčiarsku- kde opakovane prehodnocujú sieť poskytovateľov.
2. Akútna tvorba ŠDTP / Štandardné preventívne, diagnostické a terapeutické postupy / a ich okamžitá implementácia, uplatnenie zákona 576 novela 192/2018 a teraz zákona o klinickom audite. Následne tvrdá implementácia a tvorba vedúcimi nemocníc a kliník/oddelení tzv. klinických protokolov. To údajne naučí niektorých lekárov robiť ako sa má a odstráni ich aroganciu, samozrejme aj všetky problémy spojené s ich občasným egom.
3. Jednotná elektronická informačná sieť v celej krajine. Podľa niektorých odborníkov každá nemocnica má iný dátový systém, iný systém evidencie pacientov.
4. Prestavenie DRG (systém financovania nemocníc ) zjednodušiť, prehodnotiť výpočet platieb na niektoré odbory. Zriadiť národné skríningové centrum .
5. Zjednodušiť a sprehľadniť legislatívu a obmedziť jej časté zmeny.
6. Profesionalizácia manažmentu nemocníc tak, aby manažment riadil nemocnice tak, akoby to bol ich vlastný majetok.
Vážnym problémom je tiež úroveň niektorých zdravotníkov . Máme málo lekárov. Niektorí sú starší, prepracovaní alebo nemajú čas. Mnohí nikde nikdy neboli , nevedia diskutovať odborne, nečítajú nové odborné knihy, publikácie. O ľudskosti nehovorím.
Potom je tu malá skupina mladých otrokov, trápiacich sa do atestácie a napokon odchádzajúcich ihneď do zahraničia, alebo do súkromia. Tí starší ich nič v mnohých prípadoch nenaučili . Ide o problém že sa oddeľujú generácie, volá sa to odborne menticída a je to podľa odborníkov horší zločin ako genocída.
Menticída je nebezpečná v tom, že nedochádza k odovzdaniu, prenosu skúseností a hodnôt medzi generáciami . Ja osobne mám skúsenosti , že naši lekári vo všeobecnosti nie sú hlúpi, sú vypracovaní, ale to ako a s akými zdrojmi to dosiahnu, to by priviedlo do krachu aj Švajčiarsko. Úplná katastrofa v neefektívnosti a plytvaní. Potom sú to sestry . Ďalší veľký problém . Zlé normatívy na počet pacientov, zlé kompetencie, zlé pracovné zaradenia, návyky, činnosti.
Kto môže ide preč, kto nemôže nadáva v práci. Chodí do nej roky, nakoniec ho systém odkopne. Zničeného, zomletého - pričom sami dobrovoľne ho takto udržiavali. Ľudia by mali pracovať v systéme, ktorý ich usmerňuje, učí, chráni a formuje - ľudia sa ho naučia, nemenia, nekrútia ho.
Osobne poznám veľa lekárov a primárov, ktorých si vážim a s ktorými často komunikujem. Takmer všetci reagujú, že sa zaradili medzi tých, čo rezignujú. Je mi to ľúto. Stratila sa morálka a poriadok v systéme.
Pár rokov to ešte pôjde, kým nejakí nadšenci to potiahnu, no čo potom. Dôsledky môžu byť divoké . Existuje teda recept na liečenie nášho zdravotníctva? Prikláňam sa k názoru, že recept neexistuje, iba návod na prístup.
V prvom rade by sme si mali naozaj ujasniť, aké zdravotníctvo chceme mať, potom ako chceme k danému stavu, cieľu, dospieť .Potom akými prostriedkami, za aký čas, v akej kvalite a nakoniec za koľko peňazí. Naša krajina je v politickom ohni. Musíme sa viacej venovať odborným témam , aby sme nesmerovali na smetisko nádejí .