Prišiel covidový čas a s ním čas nosenia rúšok. Niekto im verí, niekto neverí (napríklad Václav Klaus) a niekto na tú vieru potrebuje opečiatkovaný papier. Nuž, ako je napísané, „tvoja viera ťa uzdravila“. Niekedy je však rozumnejšie použiť namiesto viery obyčajný rozum a trochu uvažovať, prečo a ako to funguje. Skrátka, urobiť si rozumnú predstavu. Napokon Albert Einstein vraj kdesi napísal: „The imagination is more important than the knowledge.“ (Predstavivosť je dôležitejšia ako vedomosti.) Pravda, teória vláknových útvarov je vo svojej úplnosti celkom komplikovaná a intelektuálne náročná, ale základnú predstavu zvládne aj každý laik.
Vlákna a nanovlákna
Milimeter, ale aj jeho desatiny si prestaví každý. V desatinách milimetra meriame napríklad hrúbku rybárskeho vlasca, struny na gitare alebo šijacie nite. Tisíckrát menší je jeden mikrometer. To už je dĺžka za hranicou viditeľnosti voľným ľudským okom a tiež dĺžka, ktorú budeme v tomto článku používať najčastejšie. Svojim študentom premietam snímku mikroskopického preparátu, na ktorom má fúz z mojej brady hrúbku asi 160 mikrometrov, vlas našej laborantky asi 45 mikrometrov a jedno bavlnené vlákno 16 mikrometrov. Existujú aj takzvané mikrovlákna s hrúbkou tesne pod 10 mikrometrov.
Tisíckrát menší ako mikrometer, čiže miliónkrát menší ako milimeter, je nanometer. Ten už nikto voľným okom určite neuvidí a vlákna tejto veľkosti...
Zostáva vám 85% na dočítanie.