„Ten, kto stále ustupuje, je ako človek, ktorý kŕmi krokodíla a dúfa, že ho zožerie ako posledného,“ povedal pred viac ako polstoročím britský premiér Winston Churchill. Vyzerá to tak, že Európska únia a svet sa v súčasnej situácii rozhodli Rusku neustupovať. Udalosti minulého štvrtka zatriasli našou realitou a naše vnímanie bezpečnosti sa zmenilo od večera do rána.
Celý svet dnes žije dynamicky sa meniacimi geopolitickými rozhodnutiami, ktoré sa prijímajú „tak trochu“ mimo nás, bežných občanov. Čo už však mimo nás nepôjde, to budú dosahy týchto udalostí. A tým dnes žije nielen väčšina ľudí, ale i všetky priemyselné firmy. Osobne nepoznám takú, v ktorej by posledné dni nezasadali krízové tímy. Predmety stretnutí sa rôznia v každej firme.
Niektoré museli obmedziť vývoz tovarov do Ruska pre sankčné zoznamy, iným chýbajú suroviny pre zastavenú vlakovú dopravu. Jedni hľadajú nových subdodávateľov na vybrané súčiastky, iní sa obávajú neuhradenia faktúr z dôvodu vypnutia systému SWIFT. Všetci dôkladne posudzujú cenu plynu, ktorá vystrelila nad 100 eur za MWh a spôsobuje vrásky nielen výrobe.
Výzvy prináša aj nová situácia na trhu práce. Niektorí ukrajinskí pracovníci odchádzajú späť do vlasti a na Slovensko zároveň prichádzajú ľudia, čo utekajú pred vojnou. Tých prvých priemysel uvoľňuje a zväčša im necháva otvorené pracovné miesto, aby sa mohli v budúcnosti vrátiť. Tým druhým, často rodinným príslušníkom našich zamestnancov z Ukrajiny, pomáhajú firmy s ubytovaním či dopravou.
Pravda je taká, že nikto nemá krištáľovú guľu a nevie odhadnúť, aké veľké dosahy to spôsobí slovenskému priemyslu. Do Ruska sme každý rok vyviezli rôznorodý tovar za viac ako 1,2 miliardy a priviezli energetické suroviny ako ropu, plyn a uhlie bezmála za 3,4 miliardy eur. To všetko je dnes v hre.
Napriek tomu je dôležitejší ľudský rozmer. Vojna u našich susedov prináša straty na životoch. A to sú nevyčísliteľné škody, ktoré by samy osebe mali byť imperatívom, pre ktorý by sa mali boje okamžite zastaviť. Keď sa zastavia, všetko ostatné zvládneme. Ak sme sa počas pandémie niečo naučili, tak je to flexibilne riešiť problémy a reagovať na meniacu sa situáciu. Preto, prosím, zastavme vojnu a vytvorme podmienky pre priemysel, aby robil to, čo dokáže najlepšie. Nanovo vybudovať ulice, mestá, vzťahy i pracovné príležitosti.