Len nesebavedomí ľudia si nevážia a nechránia svoj rodný jazyk a len obmedzení ľudia nechápu, aké bohatstvo sa v ňom skrýva. O tom by zo svojho uhla pohľadu vedel hovoriť azda každý spisovateľ, prekladateľ, psychológ, historik, jazykovedec a napokon každý, kto má cit pre jazyk a jeho významy. Napriek tomu odporúčané opatrenia v oblasti štátneho jazyka vyvolali aj také ohlasy, akoby úsilie zlepšiť úroveň používania slovenčiny v praxi a vo verejných prejavoch bolo čímsi nepatričným, zbytočným alebo akoby išlo priam o nacionalistickú provokáciu. Kritikom treba asi pripomenúť takú samozrejmosť, že slovenský jazyk je na Slovensku základným dorozumievacím prostriedkom a súčasne je naším duchovným a kultúrnym dedičstvom. Takže jeho zveľaďovanie je našou povinnosťou. Preto si opatrenia podnecujúce aktivity ústredných orgánov, médií, škôl a verejnej správy na zlepšenie úrovne používania štátneho jazyka zasluhujú skôr dobrú vôľu, a nie spochybňovanie alebo zavádzajúce výklady, že chceme zákonom vynucovať jazykový purizmus. Isteže, popri odporúčaných opatreniach príde aj nové znenie zákona o štátnom jazyku, ktorý musí obsahovať rozumné nástroje jeho vymožiteľnosti. Niekto však už vopred týmto zákonom straší, akoby dodržiavanie zákona o štátnom jazyku malo znamenať poškodzovanie jazykových práv národnostných menšín. Nezaškodí si teda pripomenúť, že to bolo naopak a v roku 1999 bol práve schválením zákona o používaní jazyka národnostných menšín potichu vypustený paragraf o vymožiteľnosti spomínaného jazykového zákona.
Autor je minister kultúry a podpredseda Smeru-SD