Fiškálna politika je mimoriadne citlivá oblasť každej vlády a zmeny alebo opatrenia, ktoré ju kreujú, patria medzi tie strategické. Veď nie náhodou okrem oblasti ľudských práv je práve oblasť daní, odvodov a štátneho rozpočtu Ústavou SR vylúčená z predmetu referenda. Od fiškálnej politiky, vlastne od jej nastavenia, závisí, ako bude môcť štát fungovať a ako budú môcť poskytovať služby občanom nielen štátne orgány, ale napríklad územné samosprávy či ďalšie verejné subjekty. Je preto veľmi dôležité vedieť, aké zvoliť fiškálne opatrenia a tiež kedy. Takýmto závažným opatrením fiškálnej politiky je dozaista rozhodovanie o výške spotrebných daní z nafty, teda o jej znížení. Veď výnos z tejto dane tvoril len v minulom roku zhruba 580 mil. eur, čo predstavovalo takmer 8 percent daňových príjmov štátneho rozpočtu.
Ministerstvo financií SR sa v analytickej rovine zaoberalo touto možnosťou intenzívne už zhruba od februára minulého roku, keď spolu so zástupcami ČESMAD-u prebiehali rokovania o vstupných údajoch a predpokladoch, ktoré môžu byť pri takomto rozhodovaní relevantné. Otázka zníženia výšky spotrebnej dane z nafty nestála v rovine, či áno alebo nie. Stála v rovine, kedy tak urobiť, pretože je neodškriepiteľné, že jej úroveň v porovnaní s ostatnými krajinami okolitých susedov je u nás, po jej zvyšovaní do roku 2006 až o úroveň 83 %, najvyššia.
Po začatí vládnutia súčasnej vlády SR sa vstup do eurozóny stal primárnym cieľom jej politiky, čo určilo charakter fiškálnej politiky. Tým bolo znižovať deficit verejných financií v podmienkach nezvyšovania miery prerozdelenia a nezvyšovania daňového a odvodového zaťaženia. Vo fiškálnej politike platí, že strieľať súčasne na viac terčov je nebezpečné, pretože výsledok dopadne tak, že sa nezasiahne ani jeden. V týchto podmienkach znižovať spotrebnú daň z nafty či z inej komodity, alebo znižovať vo všeobecnosti daňové zaťaženie by bolo kontraproduktívne z hľadiska dosiahnutia už spomínaného strategického cieľa fiškálnej politiky.
Po vstupe do eurozóny Slovensko tak, ako aj iné krajiny, zápasili s krízou, pričom ten zápas ešte nie je ukončený ani dnes. Znižovanie daní v čase enormného poklesu daňových a odvodových príjmov by bolo pre vývoj ekonomiky veľmi nebezpečné. Dnešná situácia stavia otázku zavedenia zníženia výšky spotrebnej dane z nafty do úplného iného zorného uhla. Bol totiž zavedený mýtny systém, ktorý prinesie do štátneho rozpočtu zhruba 100 mil. eur viac oproti výnosom z diaľničných nálepiek. Navrhované zníženie spotrebnej dane z nafty, o ktorom dnes rokuje NR SR, vyvolá zhruba ekvivalentný výpadok v štátnom rozpočte, čím prakticky dôjde k akejsi kompenzácii pre profesionálnych dopravcov.
František Palko je štátny tajomník na MF SR