Grécky minister financií Varoufakis brázdi Európu ako anjel apokalypsy a prská síru na veriteľov. Premiér Tsipras sa so zaťatou päsťou a bez kravaty stal miláčikom ľavicovej mládeže Európy. Na Nemcov sa útočí, ako keby začali ďalšiu svetovú vojnu, ktorej obeťou sú Gréci. Preto treba po piatich rokoch opäť pripomenúť fakty: za krízu v Grécku môžu grécki politici.
Prílev eurokapitálu
Do eurozóny vstupovali s gigantickým dlhom viac ako 100 percent ročného výkonu ekonomiky. V roku 2006, keď na vrchole boomu mali rast takmer 6 percent HDP, ich deficit dosahoval 5,2 percenta HDP. A keď v roku 2010 prišla kríza, ich schodok dosiahol famóznych 15,7 percenta. Prílev eurokapitálu si užívali – grandiózna olympiáda, aténske metro, letisko, električková sieť, rozširovanie a modernizácia 2000 kilometrov diaľnic, veľká armáda (napríklad 150 stíhačiek F-16). Alebo inak – kým mzdy nemeckých pracovníkov medzi rokmi 2000 až 2007 kumulatívne narástli o 9,4 percenta, mzdy gréckych o viac ako 50 percent. A to pri minimálnom raste produktivity.
Tvrdé vytriezvenie
Grécko si do roku 2008 užívalo obrovskú eurobublinu, z ktorej prišlo tvrdé vytriezvenie. Zrazu sa ukázalo, že Gréci nie sú ani zďaleka takí bohatí, ako si mysleli. Vláda pristúpila na tvrdé podmienky obrovskej pomoci, na ktorú sa poskladala celá Európa. Nebolo to najšťastnejšie riešenie. Ale ak dnes Tsipras protestuje proti „úsporám“, treba si uvedomiť, aké „úspory“ by prišli, ak by Grécko v roku 2010 skrachovalo a vystúpilo z eurozóny. Muselo by okamžite zo dňa na deň škrtnúť obrovskú časť štátnych výdavkov. Nemalo by žiaden čas po percentíčkach znižovať deficit, ako mu to umožnil bailout. Muselo by okamžite zaviesť vyrovnaný rozpočet. Nie kvôli Merkelovej, nie kvôli Trojke, ale kvôli tomu, že by jednoducho nemalo peniaze, keďže grécke dlhopisy v tej dobe nikto nechcel. A zavedenie novej drachmy by prinieslo veľký prepad kúpnej sily Grékov.
Grécku chýbajú peniaze
Ale keby bolo keby, boli by sme v ekonomickom nebi. Situácia je, aká je – Grécko potrebuje peniaze, a to rýchlo. Grécki vyjednávači žonglujú s balíkom návrhov. Niektoré návrhy sa uskutočnia asi aj bez dohody. Napríklad navrhované zníženie primárneho prebytku z 3 percent na 1,5 percenta HDP pri aktuálne zníženom výbere daní v Grécku príde samo od seba. Prípadne požiadavka vrátiť Grécku úroky z dlhopisov, ktoré vlastní ECB (necelé dve miliardy eur), je predstaviteľná. ECB už aj v minulosti rôznymi kanálmi pomohla. Ťažšie bude dohodnúť sa na zmene reforiem. Nová vláda požaduje zrušenie 30 percent reforiem, ale nie je jasné, ktorých. Tie, ktoré sú najdôležitejšie pre Trojku (pracovný trh, dôchodkový systém), sú zároveň najbolestivejšie pre gréckych voličov. Aj návrh vydať dodatočných 8 miliárd pokladničných poukážok (krátkodobý dlh) je v momentálnej situácii dosť nereálny. ECB by kvôli tomu totiž musela zvýšiť ELA, pretože tieto poukážky sú nakupované prakticky len gréckymi bankami. A tie majú likvidity málo, akúkoľvek dodatočnú by získali len cez ELA. Vo vzduchu visí ešte nevyplatená tranža 7,2 miliardy eur z balíka Trojky a v prasiatku nazývanom Helénsky finančný fond stability je schovaných 11 miliárd eur ako pozostatok rekapitalizácie gréckych bánk v roku 2012. Tie však majú slúžiť ako rezerva v prípade nových bankových problémov.
Trh neustúpi
Momentálne sa nerokuje o nejakom definitívnom riešení, ale len o tom, ako Grécko prežije najbližšie mesiace. Európa namiesto spomenutého gréckeho balíka ponúkla protistrane jednoduché predĺženie súčasného balíka pomoci o pol roka. Z hore uvedených ingrediencií by sa dalo niečo namiešať, no jedna strana by musela ustúpiť. Problém je, že obe strany, a najmä ich voliči, majú pocit, že za posledných päť rokov ustupovali už dosť.
Istá je jediná vec. Trh neustúpi.