Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na Ukrajine je „dobojované“. Lídri opozície presadili prakticky všetky svoje požiadavky. Doterajší autoritársky prezident Viktor Janukovyč prišiel rozhodnutím ukrajinského parlamentu o všetky svoje právomoci a zdá sa, že momentálne je jeho hlavným problémom, ako uniknúť z krajiny pred spravodlivosťou.
Ekonomické otázniky
Personálnou rošádou v Kyjeve a zmenou na kľúčových postoch v štáte sa však táto „krvavá“ revolúcia nekončí. Je to len začiatok cesty k prechodu Ukrajiny na demokratickú a azda aj ekonomicky prosperujúcu krajinu. V žiadnom prípade však nemožno čakať, že sa všetky problémy ukrajinskej spoločnosti zosadením Janukovyča a jeho klanu skončili. To mu by dnes veril hádam málokto. Krajina stojí na pokraji štátneho bankrotu a nebyť miliardových pôžičiek či už z Moskvy, Európskej únie alebo zo strany
Medzinárodného menového fondu, dopadla by možno ešte horšie ako nedávno Grécko alebo Argentína koncom deväťdesiatych rokov.
Nová politická elita musí urgentne riešiť prepad domácej ekonomiky, ktorej dôvera na finančných trhoch je citeľne oslabená v dôsledku neutíchajúcich nepokojov. Ukrajinská hrivna sa dostala oproti referenčným svetovým menám na päťročné minimá. Obyvateľstvo na to prirodzene reagovalo hromadným výberom svojich úspor, čím domácu menu ešte väčšmi oslabilo.
Situáciu musela preto zachraňovať opakovanými intervenciami ukrajinská centrálna banka, čo však malo za následok rapídny pokles devízových rezerv štátu koncom januára z takmer 25 na necelých 18 miliárd dolárov, a to v priebehu jediného roka.
Hľadá sa vodca
Tou najdôležitejšou úlohou je však zjednotiť rozdelenú krajinu a nájsť spoločnú reč medzi západnou a východnou časťou v rozhodujúcich otázkach národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky. To sa doteraz nepodarilo ani jednému z lídrov od získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu v auguste 1991. Niesť zodpovednosť za vládnutie je totiž omnoho zložitejšie ako kritizovať z opozičných lavíc, nech sú motívy akokoľvek ušľachtilé. Presvedčili sa o tom aj signatári oranžovej revolúcie, keď vzájomná harmónia medzi Juliou Tymošenkovou a Viktorom Juščenkom skončila už po pár mesiacoch spoločného vládnutia.
Nájsť charizmatického lídra, ktorý bude pôsobiť ako integrujúci faktor medzi znesvárenými Ukrajincami a etnickými Rusmi, nebude vôbec jednoduché. Julia Tymošenková nesie na sebe kontroverzné rozhodnutia z minulosti vrátane mimoriadne nevýhodnej plynovej dohody s Ruskom, a to je stále silnejšie ako aureola mučeníka Janukovyčovho režimu.
Jej emotívne vystúpenie po troch rokoch väznenia prijalo niekoľkotisícové publikum pomerne vlažne. Doterajšej hviezde protestov a pravdepodobnému vyzývateľovi Tymošenkovej v prezidentskom súboji Vitalijovi Kličkovi chýbajú zase politické skúsenosti, ktoré sú nesmierne dôležité v zložitých podmienkach ukrajinskej politiky.
Francúzska paralela
Nový šéf parlamentu Oleksandr Turčynov, vplyvný podnikateľ Petro Porošenko či nová ikona Strany regiónov a skúsený bankár Sergej Tihipko, nie sú dostatočne známi a chýba im podpora naprieč celým politickým spektrom. Najbližšie mesiace v rámci preklenovacieho obdobia dočasnej vlády však dávajú šancu na celospoločenskú dohodu medzi všetkými stranami konfliktu.
Dnes je navyše na Ukrajine nový fenomén, ktorý sa volá Majdan. Hlas ulice je na Ukrajine silnejší ako kedykoľvek predtým a v mnohých ohľadoch pripomína francúzsku revolúciu z júla 1789. Viaceré požiadavky protestujúcich Ukrajincov z čias oranžovej revolúcie zostali bez povšimnutia nositeľov zmeny moci a dnes preto demonštranti omnoho citlivejšie reagujú na výdobytky tri mesiace trvajúcich protestov. Najmä ak mnohí z nich neváhali nasadiť za slobodnejšiu a spravodlivejšiu Ukrajinu svoj vlastný život.
Norbert Kucharík, prezident JEF Slovakia