Na Európu sa valia nesmierne ťažké časy. Po rokoch mieru, stability, pokoja, ekonomického rozmachu, zavádzania jednotnej meny euro a prijímania nových členov stojí pred vážnymi problémami, ktorým musí čeliť. Je otázne, ako sa s nimi vysporiada a či vôbec nájde silu eliminovať riziká, ktoré z nich vyplývajú. Riešenia pre Európu však stále existujú, len ich netreba prepásť. A to mierim najmä k politickým elitám. Európa si totiž zaslúži, aby sa pálčivé problémy riešili a aj vyriešili v prospech jej obyvateľov.
Po prvé – konflikt na Ukrajine. Konflikt, ktorý môže prerásť do obludných rozmerov a my všetci budeme musieť čeliť imigračnej vlne z východu. Konflikt, ktorý môže destabilizovať Európu a ukončiť sedemdesiat rokov relatívneho mieru na starom kontinente. My si ho uvedomujeme o to viac, že je veľmi blízko našich hraníc.
Po druhé – problémy Grécka. V plnej nahote odhalili slabé stránky mechanizmu prijímania nových členov do Európskej menovej únie, následnú kontrolu a v podstate aj nedokonalosť procesov pri prípadnom odchode štátu z únie a eurozóny.
Grécka Syriza si robí zo všetkých dobrý deň. Systémom „požičať – neručiť – nevrátiť – nereformovať a mať sa dobre“ priniesli Atény – ako kolíska demokracie – celej demokracii situáciu s nejasným koncom. Vypísanie referenda bol len akýsi zastierací manéver a odhalenie populizmu v maximálnej miere. Faktom však je, že populizmus takéhoto druhu je nebezpečný pre každý štát a jeho obyvateľov, Grékov nevynímajúc. Grécky premiér sa nehanbí pýtať ďalšie peniaze od veriteľov a čaká na ďalší záchranný balík. A my čakáme na verdikt. Mám však pocit, že svetielko na konci tunela pomaly zhasína.
A tretí otvorený front? Nepochybne prílev utečencov. Zatiaľ ho nezvládame a nie sme naň pripravení tak z ekonomickej ani z mentálnej stránky. Čoraz silnejšie platí rovnica: nekontrolovaný prílev imigrantov rovná sa islamizácia Európy. Pokiaľ nezabezpečíme vojenskú ochranu Stredozemného mora, ktoré je aktuálne najvýznamnejším prienikom pre imigrantov a nebudeme vracať ich masívne vlny späť, dostaneme sa do historickej pasce, ktorá sa Európanom a ich kultúre môže v budúcnosti škaredo vypomstiť. V rukách to majú do veľkej miery zase len politici.
A tieto otvorené bojiská si vyžadujú naozaj zodpovedných politikov, dokonca štátnikov v celej Európe. Takých, ktorí nebudú riešiť svoje pravicovo-ľavicové názorové konflikty, ktorí sa nebudú zaoberať nepodstatnými banalitami, ale zaujmú jednoznačné postoje k problémom. Ich cieľ musí byť jednoznačný – zabezpečiť ďalším generáciám mier, pokoj a ekonomický blahobyt celého starého kontinentu. Aby sa naše deti mali aspoň tak dobre, ako sa mala naša generácia.