Vláda Roberta Fica sa rozhodla uchýliť k praktikám, na akých sa pri sledovaní futbalu všetci fanúšikovia dobre zabávajú. Simuluje, že slovenskej ekonomike pomáha pri raste a vytváraní nových pracovných miest, a v skutočnosti len úboho zakrýva svoju neochotu, či skôr neschopnosť, generovať skutočne prospešné a odborné rozhodnutia.
Pre vyvolených
Stimuly a podpory rozdávané vyvoleným, naposledy veľkopodnikateľovi Poórovi, sú výsmechom do tváre tým živnostníkom a malým podnikateľom, ktorí sa denne boria s rastúcou byrokraciou a neustále sa meniacimi pravidlami, aby, len tak mimochodom popri tom, dokázali ostať konkurencieschopní, udržali pracovné miesta a navyše vytvorili aj nejaký zisk. Malí podnikatelia pritom tvoria najviac pracovných miest, a preto si práve oni zaslúžia najväčšiu pozornosť.
Investičný stimul je nástroj, ktorý je nutné používať obozretne a len v kombinácii s ďalšími systémovými opatreniami. Do istej miery má opodstatnenie v situácii, keď sa vláda snaží konsolidovať rozvrátenú ekonomiku a prelomiť nedôveru investorov, ako to bol u nás v období po šafárení Vladimíra Mečiara. Nikdy sa však nemôže stať regulárnym a rutinným nástrojom riešenia hospodárskych problémov. Inak sa zákonite stane, že vláda začne mať nutkanie rozdávať balíky peňazí či iné výhody tým, ktorí jej svojím vplyvom pomohli v minulých voľbách, alebo môžu pomôcť v tých budúcich.
Údajné nové miesta
Ak by vláda Roberta Fica skutočne chcela zvýšiť zamestnanosť, tak sumu 11,8 milióna eur, ktoré priamo či nepriamo daruje Póorovi, použije napríklad na prepojenie databáz rôznych registrov, plnú elektronizáciu daňového systému, alebo len pomerne jednoduchými legislatívnymi opatreniami zjednoduší podnikanie a zamestnávanie ľudí. Výsledný efekt by bol určite väčší a istejší ako údajných štyristo pracovných miest.
Vláda by sa mala konečne zamerať na celkový rámec, v ktorom sa oplatí podnikať a v ktorom sa oplatí žiť. Nemožno sa spoliehať len na prerozdeľovanie, stimuly a daňové úľavy. Vláda jednej strany najskôr dramaticky zvýšila dane, ktoré máme aj po znížení o jedno percento najvyššie z postkomunistických krajín, zaviedla dokonca aj daň zo straty, zhoršila Zákonník práce, zaviedla povinné dodržiavanie kolektívnych zmlúv, ktoré podnikatelia ani nepodpísali a výsledkom je pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť. Konsolidácia verejných financií sa namiesto systémových a úsporných opatrení realizuje len cez zvýšené dane, odvody, poplatky a jednorazové opatrenia, čoho výsledkom je zo všetkých strán kritizované tohtoročné záporné konsolidačné úsilie.
Plytvanie a šafárenie
Za všetky zvýšené poplatky stačí spomenúť len nezmyselne vysoké platby za registráciu áut, čo malo okrem iného za následok medziročný pokles predaja áut o 4,72 percenta. Občania a zamestnávatelia sú zdieraní a potom sa za ich peniaze idú akože kupovať pracovné miesta. V histórii Slovenska ešte žiadna vláda nedávala stimuly firmám na udržanie miest. Urobila tak len súčasná Ficova a na tento účel premrhala 45,2 milióna eur. O plytvaní a šafárení verejných zdrojov na tento účel niet najmenšej pochybnosti.
Vláda sa správa ako hráč, ktorý, keď nevie, kam z konopí, tvári sa, že ho protihráč fauluje a ešte sa dožaduje ľútosti publika. Protihráčmi premiéra Roberta Fica sú všetci tí, ktorí sa snažia tvoriť ozajstné hodnoty: poctiví podnikatelia, živnostníci aj bežní občania. Simulovanie môže mužstvu priniesť okamžitú výhodu, no na špičke rebríčka ho neudrží. Použitie futbalovej terminológie pritom naberá osobitnú príchuť, keď si spomenieme, akému účelu slúžilo pompézne oznamovanie budovania nových štadiónov pred poslednými prezidentskými voľbami.