Bude Grexit, alebo Brexit? Grécko na seba stiahlo všetku pozornosť, netreba však zabúdať, že veľkou témou v Británii je (možné) referendum o vystúpení krajiny z Európskej únie. Jeho presná podoba je však zatiaľ nejasná. Podľa čerstvého prieskumu si väčšina Škótov (ktorí nedávno hlasovali o samostatnosti) želá, aby na vystúpenie z únie bol potrebný súhlas všetkých štyroch národov samostatne. To by šance na úspech referenda výrazne znížilo.
Grécke rozbroje
No ak ste sa báli, že tento týždeň vynecháme Grécko, tak zbytočne. Koncom februára sa podarilo vykopnúť loptu z bránkovej čiary a krajina sa dohodla s Trojkou na predĺžení záchranného programu o štyri mesiace. Tým sa odkopli hlavné problémy, ale mnoho vedľajších ostalo – a nové pribudli.
Premiér Alexis Tsipras dohodou s Trojkou prakticky zachoval status quo, pričom celý program Syrizy, s ktorým vyhrali voľby, bol postavený na odmietnutí doterajšieho záchranného programu Trojky. Aktuálna dohoda tak vyvolala odpor radikálnejšieho krídla v jeho vlastnej strane. Manolis Glezos,92-ročný hrdina druhej svetovej vojny a poslanec za stranu Syriza, dohodu otvorene kritizoval. Pridali sa k nemu i ďalší.
Reformné evergreeny
Súčasťou predĺženia programu je aj zoznam nových reforiem. Je relatívne triezvy – obsahuje úpravu dôchodkového systému vrátane eliminácie motivácií na predčasný dôchodok, úpravu platového systému zamestnancov štátu, postupné zvyšovanie minimálnej mzdy či „zastavenie humanitárnej krízy“. Avšak s dodatkom, že bez negatívneho fiškálneho efektu. Rozdať pár desiatok ton cestovín asi skutočne dieru do rozpočtu nespraví.
Samozrejme, nesmie chýbať boj proti daňovým únikom. To je evergreen a všeliek politikov v celej Európe.
Tento zoznam však zásadné otázky nerieši ani v dobrom, ani v zlom. Jednou z tých akútnych je únik vkladov z gréckych bánk. Od decembra odtieklo z bánk asi 20 miliárd eur, čo je zhruba 15 percent celkového objemu vkladov. Podľa ministra financií Janisa Varoufakisa sa v posledných dňoch trend zvrátil a do bánk pritieklo nazad asi 700 miliónov. Dôvera ľudí v grécky bankový systém však visí na vlásku.
Ďalšou akútnou otázkou je pokles výberu daní. Zo zatiaľ známych januárových dát vyplýva, že sa vybralo o závratných 23 percent menej, než sa plánovalo. Vláda dúfa, že to bolo spôsobené len predvolebnou nervozitou.
Tretí záchranný balík
Druhým pálčivým problémom je, samozrejme, dlh, respektíve jeho blížiace sa splátky. Grécku sa pred pár dňami podarilo prerolovať pokladničné poukážky za zhruba miliardu eur, hoci čiastočne sa kúpili cez fond, kde je uložená hotovosť niektorých štátnych inštitúcií. Horúcim zemiakom sú však hlavne splátky dlhu voči Medzinárodnému menovému fondu a dlhopisov v držaní Európskej centrálnej banky.
Čoraz otvorenejšie sa začína spomínať tretí záchranný balík, tentoraz vo výške 30 až 50 miliárd eur. Reči sú to neoficiálne, ale už aj z úst vládnucich politikov. Napríklad španielskeho ministra hospodárstva.
Nečakaní spojenci
Nemecko má v tlaku na Syrizu trochu nečakaného spojenca – španielsku vládu. Tá predpokladá, že (ne) úspech Syrizy sa prenesie aj na jej španielsky klon, stranu Podemos. Podobne i portugalská vláda to hrá skôr na drsniakov. Na najbližšie štyri mesiace máme o zábavu aj zdroje na komentáre bohato postarané.
Len škoda, že je to také drahé.