Veľké európske denníky poskytujú spravodajstvo „minútu za minútou“ ako z finále Ligy majstrov. V každých televíznych správach za posledné tri týždne ste videli aspoň jeden blok o Grécku a o holej hlave Yanisa Varoufakisa sníva nejedna slovenská žena. Každé slovíčko oficiálnych aj uniknutých dokumentov sa starostlivo obracia ako nevybuchnutý granát z druhej svetovej a zachytené slovíčka z rozhovorov v bruselských chodbách sa vyvažujú zlatom.
Nejasný deadline
Avšak čím viac sa o niečom píše, tým je to nejasnejšie. Napríklad taký dátum. Dokedy má vlastne Grécko čas? Ako sa to vezme. Jeden čas malo do stredy, keď ECB už druhýkrát za päť dní gréckej centrálnej banke odobrila zvýšenie limitu na poskytovanie núdzovej likvidity ELA, ktorú banky pokračujú kvôli pokračujúcemu odlevu vkladov. Z toho vyplýva druhý možný limit – 28. február. Vtedy sa má skončiť aktuálny záchranný program. Mimochodom, už predĺžený o dva mesiace. Ak nebude na mieste jeho náhrada, ECB môže ELA seknúť. Iný termín je piatok 20. februára, ktorý európski veritelia neformálne dali ako poslednú možnosť sa dohodnúť. Alebo čo takto 24. februára? Vďaka poklesu príjmov z daní by sa podľa niektorých odhadov už v tento dátum mali zjaviť prvé hotovostné diery v pokladnici. To by ešte vláda dokázala pokryť vytrasením štátnych ponožiek, ktoré sa motajú v komerčných bankách. Vydržali by však len pár dní a začiatkom marca by bol koniec.
Dokopy sa neudialo nič
Akútnou záchranou by bolo Gréckom požadované zvýšenie limitu na pokladničné poukážky (veľmi krátke dlhopisy, ktoré kupujú prakticky len grécke banky) z 15 na 23 miliárd eur. Ale to už pozorný divák európskej reality šou dávno vie. Takže čo je najnovšie?
Grécka vláda v náhlivom rokovaní v úvode týždňa súhlasila s navrhovaným preklenovacím polročným predĺžením bailoutu – ale nie jeho podmienok. To bolo brané skôr ako vtip. Potom sa zjavila ochota zachovať niektoré body záchranného programu, ale nie tie, ktoré „spôsobujú recesiu“. Teda škrty dôchodkov a podobne – opäť ťažko akceptovateľné. Minister štátu (minister bez portfólia s ad hoc úlohami) Alekos Flamboraris povedal to, čo je jasné každému – že ide o politický problém, a preto by mal byť zvolaný krízový summit EÚ, nielen Eurogroup. Ale núdzový summit bol aj druhý februárový týždeň kvôli Ukrajine, čo znižuje už tak nízku ochotu zvolávať ďalší, keď nie sú na stole žiadne návrhy s aspoň nejakým prienikom.
Veľa nádeje na ústupky zo strany Európy nedáva ani finančný eurokomisár Moscovici, šéfka MMF Lagardová, či rastúcou stranou Podemos vystrašená španielska vláda. „Požičali sme Grécku 26 miliárd. Nemáme peniaze navyše,“ vyhlásil premiér Rajoy. Francúzsky minister zahraničia pripustil dlhšiu splatnosť, ale nie škrt z istiny. Takže zhrnuté a podčiarknuté, udialo sa veľa, ale vlastne dokopy nič.
Zachrániť kapitalizmus
Grécky minister financií medzičasom čoraz viac zatieňuje svojho šéfa Tsiprasa, ktorý po rokoch zdvíhania päste a prevolávania hesiel postupne zisťuje, že vlastne nevie, čo má robiť. V prednáške z roku 2013 trocha poodhalil svoje vnútro a možno sa odpovedí dočkáme tam. Okrem prihlásenia sa k Marxovmu odkazu tam povedal:„Grécky, portugalský či taliansky odchod z eurozóny by čoskoro viedol k fragmentácii európskeho kapitalizmu... Vstala by z popola európskych inštitúcií ako Fénix progresívna ľavica? Alebo nacisti zo Zlatého úsvitu? Nie som pripravený duť vietor do postmodernej verzie 30. rokov. Znamená to, že my, vhodne nepredvídateľní marxisti, musíme
skúsiť zachrániť európsky kapitalizmus pred samým sebou.“