Rozhodnutie Roberta Fica neznižovať daň z pridanej hodnoty na úroveň 19 percent, ako mu to ukladá zákon z roku 2011, odhaľuje viacero charakteristických čŕt myšlienkového sveta, v ktorom sa pohybuje.
Čierna diera za dvesto
Ako stranícky káder, ktorý nikdy nikoho nezamestnával a nič reálne nevytvoril, nerozumie potrebám podnikateľov a živnostníkov. Nižšia DPH sa nemusí nutne okamžite premietnuť do výslednej ceny produktu. Predstavuje však veľmi dôležitý signál smerom dovnútra aj navonok. Hovorí o odhodlaní vlády znižovať vlastné výdavky a zároveň finančne posilniť tých, ktorí ako jediní dokážu ušetrené prostriedky zmysluplne investovať naspäť do ekonomiky. Či už nákupom nových technológií, rozšírením výroby, alebo aj zvýšením miezd.
Nie, pán Fico, tých 200 miliónov, o ktorých hovoríte, neskončí v čiernej diere kapitalizmu, pretože žiaden rozumne uvažujúci podnikateľ si v dnešnej situácii nedovolí akýmikoľvek finančnými prostriedkami mrhať. A ten, kto tak urobí, bude najskôr patriť medzi vyvolený prijímateľov vašich stimulov a štátnych objednávok. Toľko ospevované selektívne zníženie dane na knihy a lieky, ktoré vláda v roku 2007 zaviedla, nepohlo ich cenami takmer vôbec.
V prípade liekov ani veľmi nemohlo, pretože ich cena je regulovaná a pacient v konečnom dôsledku dopláca rovnako ako predtým a pri knihách sú sortiment a cenotvorba plne v rukách predajcov a tí, tak ako predtým, reagujú predovšetkým na dopyt.
Radičová ju zdvihla
Premiér nechápe ani základnú poučku, že rast ekonomiky je determinovaný stabilným a predvídateľným prostredím. Pravicové vlády vždy jasne deklarovali, že ich záujmom je dosiahnutie stabilného predvídateľného prostredia. Keď bol kabinet Ivety Radičovej v roku 2011 nútený pristúpiť k zvýšeniu DPH, tento krok bol jasne odôvodnený vysokým deficitom štátneho rozpočtu za nezvládnuté Ficovo gazdovanie (a aj pomenovaný Ficovou daňou).
Vláda si zároveň sama stanovila hranicu, kedy už bude povinná DPH znížiť na pôvodnú úroveň. Robert Fico, naopak, vždy zdôrazňoval, že akékoľvek zvyšovanie je pre neho neprijateľné. Dnes sme svedkami kurióznej situácie, keď si pravica stojí za svojím pôvodným rozhodnutím daň znížiť a Smer uvažuje o účelovej zmene zákona, aby k tomu nedošlo. Ako sa má zahraničný investor alebo slovenský podnikateľ v tom vyznať?
Smerom proti ľuďom
Je realita, že pri konsolidácii verejných financií je z hľadiska podpory ekonomického rastu menej škodlivé zvyšovanie nepriamych daní ako daní priamych. Zároveň však platí, že základ konsolidácie by sa mal uskutočniť na výdavkovej strane štátneho rozpočtu a nie cez dane a poplatky na ľuďoch a podnikateľských subjektoch. Vláda jednej strany to robí presne naopak – najlepším dôkazom je skutočnosť, že z minuloročných konsolidačných opatrení tvorilo až 92 percent zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov, spolu so znížením príspevkov na účty sporiteľov v druhom pilieri. Nedodržaním zákona o znížení DPH sa táto vládna filozofia len potvrdzuje.
Obrovská túžba disponovať balíkom peňazí na rozdávanie je posledná vec, ktorú nám premiér vďaka svojmu salto mortale odhalil. Nielenže má vopred dobre zrátané, o koľko eur sa hrá, ale vie aj to, ako s nimi naloží:„... rozdeľme tých 200 miliónov medzi ľudí, ako ich máme dávať obchodníkom. To je naša filozofia.“
Automaticky sa ponúka otázka, kto sú tí „ľudia“ a čo je tou „filozofiou“, ktorá Roberta Fica ženie k negovaniu vlastných sľubov. Filozofia, ktorou sa riadi, je pri pohľade na jeho prihlášku do KSS celkom jasná. Pri ľuďoch sa môžeme len domnievať, či sú nimi opäť žiadatelia o stimuly typu Poór, alebo jeho vlastní straníci, nádejní kandidáti do blížiacich sa komunálnych volieb, ktorých chcel už takto v predstihu uistiť, že prostriedkov na kampaň bude dosť.