Chudobným exekúcie, bohatým reštrukturalizácie. Takto nespravodlivo funguje systém zbavovania sa dlhov na Slovensku. Máme tu nesporne zlý zákon z roku 2005 a nehrajme sa teraz o to, kto ho prijímal. Ani „stará“ opozícia nie je v tomto celkom čistá. Tu však ide o osudy ľudí z príbehu Váhostav, ale najmä o systémové vodotesné riešenia, aby sa takáto kauza už nikdy v budúcnosti neopakovala.
Exekúcie štátu
Na Slovensku je vedených viac ako milión exekúcií, z toho polovicu voči svojim občanom vedie štát. Bohatí jednotlivci sa dlhov zbavia v reštrukturalizácii, na úkor bežných ľudí. To vedie k výsledku, že bohatí budú ešte bohatší a chudobní schudobnejú. Inštitút reštrukturalizácie sa na Slovensku dlhodobo zneužíva.
V ostatných dňoch sa roztrhlo vrece s návrhmi na riešenia. Od polokompetentných cez amatérske až po čisto populistické. A prekvapivo vyšli (aj) z dielne opozície. Miera absurdnosti týchto návrhov sa zvyšovala priamo úmerne blížiacemu sa termínu konania mimoriadnej schôdze parlamentu.
Aj samotné zvolanie parlamentu ku kauze Váhostav je len snahou vyvolať ilúziu, že premiér nielenže ochráni poškodených živnostníkov, ale jeho riešenie „nebude stáť ani jeden jediný cent“ daňových poplatníkov. Tým objavom hodným Nobelovej ceny za ekonómiu má byť odkúpenie pohľadávok dodávateľov Váhostavu štátom vlastnenou záručnou bankou do výšky 40 percent. A tá to má zaplatiť z peňazí štátnych finančných aktív, ktoré tam od roku 2011 kumulujú všetky banky cez osobitný bankový odvod.
A tu je jadro problému! Ako totiž zareagujú banky? Znížia úročenie vkladov, zvýšia úročenie úverov pre obyvateľstvo a firmy a zvýšia poplatky. Takže doplatí na to každý z približne tri a pol milióna ľudí na Slovensku, kto má účet v banke.
Riešenia
Ale čo s rozliatym mliekom? Pripravili sme balík deviatich opatrení, pre obmedzený priestor spomeniem len štyri najdôležitejšie z nich:
1. Vrátenie minulých ziskov ako nevyhnutná podmienka spustenia reštrukturalizácie
Novelizovať zákon o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby nevyhnutnou podmienkou vstupu podniku do procesu reštrukturalizácie bolo vrátenie vyplatených ziskov za posledných päť účtovných období akcionármi naspäť do podniku.
2. Vlastníctvo tovarov a služieb vznikne až zaplatením faktúry
Sfunkčniť existujúci inštitút prechodu vlastníctva tovarov a služieb na odberateľa novelou zákona o verejnom obstarávaní.
V prípade, ak zhotoviteľ (napríklad firma stavajúca diaľnicu) nezaplatí faktúry svojim dodávateľom, jeho dodávatelia sa v pomernej časti stávajú spoluvlastníkom takto zhotoveného diela. Obstarávateľ diela (napríklad NDS) bude musieť túto skutočnosť zohľadniť pri pomernej úhrade ceny za dielo.
3. Platenie a vratky DPH len zo zaplatených faktúr
Zmeniť systém platieb dane z pridanej hodnoty a vracania nadmerných odpočtov DPH tak, aby sa viazali vždy na okamih úhrady faktúry.
Ale obojstranne to znamená, aby ani zhotoviteľ si nemohol uplatniť nadmerný odpočet DPH, pokiaľ faktúru poddodávateľovi nezaplatil. Netreba si to preto mýliť s návrhom z dielne Petra Kažimíra. To je len jednostranné a navyše limitované ročným obratom do 75-tisíc eur. Náš návrh je symetrický a navyše má neutrálny dosah na okruh verejných financií. Štát totiž nezíska DPH od nevyplatených podzhotoviteľov, ale ani nevyplatí vratku DPH zhotoviteľovi, ak ten nezaplatil faktúru.
Fifty-fifty
4. Zavedenie povinnej minimálnej hranice výťažku z reštrukturalizácie
Novelizovať zákon o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby nevyhnutnou podmienkou vstupu podniku do procesu reštrukturalizácie bolo dosiahnutie výnosu pre nezabezpečených veriteľov vo výške najmenej 50 percent, alebo, ak je tento výnos nižší, najmenej vo výške dvojnásobku oproti očakávanému výnosu z konkurzu.