S rastúcim množstvom protestujúcich požadujúcich odstúpenie Kaliňáka zároveň rastie aj počet alibistov, ktorí sa snažia svoju pasivitu hodiť na to, že nebudú predsa podporovať “promoaktivity” Matoviča a spol. To sú ich statusy na mojom facebooku, ktoré ma nútili položiť si otázku: kto má byť tým, kto stráži konanie vlády, kto má dozerať na jej prešlapy, kto má byť tým watchdogom?
Na samoreguláciu a charakter Bugára, Žitňanskej, Šebeja, či nebodaj Procházku (áno, použil som slovo charakter v jednej vete s menovanými) sa spoľahnúť, zdá sa, nemôžeme. Majú to byť médiá? Áno, a 90% z nich si v Kaliňákovej kauze robí svoju robotu dobre.
Občianska spoločnosť? Mimovládky? Nemá to byť v prvom rade nami platená opozícia? Veď čo má robiť okrem predkladania návrhov, ktoré jej vládna koalícia z princípu zamietne?
Som presvedčený o tom, že musí využiť všetky zákonné (podčiarkujem slovo zákonné) prostriedky na to, aby pozerala na prsty vláde. A kto je tá opozícia? No, veď vieme… Ako raz povedal vodič autobusu cestujúcej, ktorá sa sťažovala na jeho nepríjemný štýl jazdy vyčítajúc mu, že jazdí ako s hnojom: “Čo mi nastúpilo, to veziem…”.
Sypanie striekačiek na hlavu poslanca NRSR by mohlo byť aj znakom psychopatie. Takéto prejavy hodné obmedzeného obyčajného vesmíru veľmi nepomohli jednému z lídrov opozície vybudovať si u ľudí, ktorých svet nie je čiernobiely a vidia viac ako len prvý plán dôveru v do šaškární zabalených akokoľvek dobre mienených myšlienok. Chápem. Avšak zabrániť zbašternákovateniu tejto krajiny je dobrý nápad.
A ja som rád, že v tomto si opozícia robí svoju prácu ako najlepšie vie. To, či si na tom Matovič ohrieva svoju polievočku posúdim vo chvíli, keď ho opäť nebudem voliť. Teraz však ide o viac ako o len jeho promo.