Hotovosť uľahčuje rast čiernej ekonomiky, nie tej legálnej

Svet sa topí v papierových peniazoch. Centrálne banky veľkých krajín do toho chrlia každý rok hotovosť v hodnote stoviek miliárd dolárov. A to najmä formou veľkých bankoviek, ako je napríklad americká stodolárovka. Tá predstavuje takmer 80 percent z ohromujúcej hotovostnej ponuky v USA, ktorá predstavuje závratných 4 200 dolárov na obyvateľa. Všetka táto hotovosť uľahčuje rast hlavne čiernej ekonomiky, nie tej legálnej.

Nie som zástancom spoločnosti bez peňazí. Spoločnosť s menším objemom hotovosti by však bola spravodlivejšia a bezpečnejšia. Využívanie hotovosti v legálnej ekonomike vďaka rastu debetných kariet, elektronických prevodov a mobilných platieb dlhodobo klesá. Len malé percento bankoviek vysokej nominálnej hodnoty držia a používajú obyčajní ľudia či firmy. Hotovosť uľahčuje zločin, pretože je anonymná. Obzvlášť problematické sú veľké bankovky, ktoré sa ľahko prenášajú a ukrývajú. Milión dolárov v stodolárových bankovkách sa zmestí do kufríka. Iste, existuje veľa spôsobov, ako podplácať úradníkov, zapájať sa do finančného zločinu a vyhýbať sa plateniu daní aj bez využitia papierových peňazí. Väčšina týchto operácií je však spojená s veľmi vysokými transakčnými nákladmi (nebrúsené diamanty) alebo rizikom odhalenia (bankové prevody).

Keby vlády neboli také opité ziskami spojenými s tlačením papierových peňazí, možno by si začali uvedomovať náklady. No v poslednej dobe dochádza k určitému vývoju. ECB nedávno oznámila ukončenie produkcie päťstoeurových megabankoviek. Množstvo hotovostných peňazí na obyvateľa je v eurozóne masívne – vyše 3-tisíc dolárov na hlavu. Juhoeurópske vlády v zúfalej snahe zvýšiť daňové príjmy berú veci do vlastných rúk, hoci nemajú kontrolu nad vydávaním bankoviek. Napríklad Grécko a Taliansko sa snažia odradiť obyvateľov od používania hotovosti stanovením maximálnej hranice pre hotovostné maloobchodné nákupy (1 500, respektíve 1 000 eur).

Hotovosť je zjavne aj naďalej dôležitá pre drobné každodenné transakcie a pre ochranu súkromia. Severoeurópania radi citujú ruského spisovateľa Fjodora Dostojevského: „Peniaze sú razená sloboda.“ Tento názor má niečo do seba. Otázka však znie, či je súčasný systém správne vyvážený. Tvrdím, že očividne nie je. Plán na skrotenie papierovej meny by mal umožniť bežným občanom pokračovať v používaní hotovosti tak, aby to pre nich bolo pohodlné a aby mohli robiť anonymné nákupy rozumnej veľkosti. No zároveň je dôležité potierať obchodné modely tých, ktorí vykonávajú veľké opakované anonymné transakcie v hromadnom meradle. Vo svojej knihe Prekliatie hotových peňazí ponúkam plán, ktorý predpokladá veľmi postupné sťahovanie veľkých bankoviek a ponechanie malých bankoviek (v hodnote 10 dolárov a menej) v obehu neobmedzene dlho.

Obmedzenie papierovej meny by len ťažko skoncovalo so zločinnosťou a daňovými únikmi. Čiernu ekonomiku by však prinútilo používať riskantnejšie a menej likvidné platobné prostriedky. Výhody spojené so stiahnutím väčšiny papierových peňazí z obehu sú preto oveľa väčšie, než sa môže zdať.