Potlačme emócie. Trumpov program má aj pozitíva

Tým z nás, ktorí sa v očakávaniach výsledkov amerických volieb mýlili, neuškodí potlačiť emocionálne reakcie. Pokúsme sa radšej o triezve hodnotenie Donalda Trumpa a dôsledkov jeho zvolenia pre USA aj zvyšok sveta. Pozrime sa na niekoľko možných scenárov, dobrých aj zlých.

Dobrou správou je, že americká ekonomika takmer určite porastie rýchlejšie, než za čias Baracka Obamu. Republikáni majú totiž averziu voči verejným výdavkom a dlhu len v prípade, že v Bielom dome sedí demokrat. Ak je prezidentom republikán, strana vždy rada podporí zvýšenie výdavkov aj uvoľnenie pravidiel zadlžovania – presne ako počas administratívy Ronalda Reagana a Georgea W. Busha. Trump teda môže prísť s fiškálnym stimulom, ktorý Obama síce navrhoval, no nebol schopný presadiť. Výsledkom bude, že ekonomika aj inflácia porastú.

Druhou dobrou správou je vyhliadka zmysluplnej daňovej reformy. Napríklad amnestia pre nadnárodné spoločnosti, ktoré prelejú svoje zisky späť do USA, sa konečne stane zákonom. Republikánska hegemónia umožní jednoduchšie dohody o daňových úľavách. Ekonomike pomôže aj deregulácia. Titulkám médií budú možno dominovať zákony z oblasti životného prostredia a energetiky, no najväčší dosah bude mať deregulácia v bankovníctve. Uvoľnenie pravidiel pre úverovanie, najmä pre strednú triedu, pomôže stavebnému sektoru. K rastu prispeje aj dlhom financovaná spotreba. Priveľká deregulácia však môže spôsobiť, že si USA zopakujú hypotekárnu krízu z roku 2007.

A teraz zlé správy. Prvýkrát od 30. rokov majú USA prezidenta, ktorý vníma obchod ako hru s nulovým súčtom. Trump svoju protekcionistickú rétoriku nemusel myslieť doslova, no ak nesplní svoje sľuby v oblasti obchodných dohôd, republikáni budú čeliť hnevu voličov. Tých z upadajúcich priemyselných odvetví a regiónov, ktorí dnes tvoria jadro ich elektorátu.

USA už teda nebudú lídrom voľného obchodu, globalizácie a otvorených trhov. Ide o najväčšiu zmenu v globálnej ekonomickej politike od 80. rokov. A nikto nedokáže naplno predvídať dôsledky. Zaiste však budú neblahé najmä pre rozvojové trhy a nadnárodné spoločnosti – ich rozvojové modely a biznis stratégie sú totiž postavené práve na voľnom obchode a voľnom toku kapitálu.

Druhú, bezprostrednejšiu hrozbu, však predstavuje spomínaná kombinácia veľkých daňových úľav a zvyšovania verejných výdavkov. V ekonomike, ktorá sa už blíži k plnej zamestnanosti, to môže spôsobiť dramatický nárast inflácie aj dlhodobých úrokových sadzieb. Finančným trhom to neprospeje – bez ohľadu na to, či Fed začne menovú politiku agresívne uťahovať už v predstihu, alebo či ju nechá prehriať sa.

Napokon, Trumpovo víťazstvo môže byť indikátorom blížiaceho sa vzostupu populistov aj v Európe. A to môže spôsobiť ďalšiu eurokrízu. Podľa prieskumov nás najbližšie víťazstvá antisystémových síl čakajú v talianskom referende a rakúskych prezidentských voľbách. Globalistom neostáva iné, než dúfať, že prieskumy sa opäť mýlia. Tentoraz však v opačnom garde.