Ak nemecký a francúzsky zákon o minimálnej mzde vážne narušil podnikanie v cestnej doprave na európskom trhu, tak ich najnovší rakúsky príbuzný už svedčí o úplnej deštrukcii trhu. Od začiatku roka 2017 sa totiž všetky dopravné spoločnosti vykonávajúce dopravu do alebo z Rakúska musia riadiť ich zákonom o boji proti mzdovému a sociálnemu dumpingu.
Čo sa skrýva za týmto vznešeným názvom? Podobne ako aj jeho predchodcov ho považujeme za spôsob, ktoré si tieto krajiny vymysleli, aby s pečiatkou legálnosti obmedzili pôsobenie dopravných spoločností z východnejších častí únie. Aj keď podľa slovenskej legislatívy vodič nie je vyslaný pracovník, ale pracovník na služobnej ceste, v Rakúsku je považovaný za vyslaného pracovníka, a tak sa jeho zamestnávateľ musí riadiť ich zákonmi. V praxi to znamená, že dopravca má ohlasovaciu povinnosť kvôli vyslaniu pracovníka pred každým výkonom práce v Rakúsku. Ak dopravná spoločnosť vykoná počas dňa viacero takýchto dopráv, dopravná spoločnosť bude potrebovať nového zamestnanca, ktorý sa bude venovať len vypĺňaniu formulárov. Dobre. Vráťme sa však k ohodnocovaniu vodičov. Zo zákona neho vyplýva, že vodič vyslaný do Rakúska bude mať finančné podmienky vyplývajúce z rakúskej kolektívnej zmluvy. To okrem minimálnej mzdy môže znamenať aj rôzne príplatky a odmeny či iné výhody. Ako však slovenská dopravná spoločnosť má zafinancovať tieto rastúce náklady, už rakúske úrady nevedia alebo nechcú poradiť. A takto „jednoducho“ sa darí odrádzať slovenských dopravcov, aby vykonávali prepravu do Rakúska – jednej z ich troch najčastejších prepravných lokalít.
Aby toho nebolo málo, bol rozklad európskeho voľného trhu zavŕšený parížskym stretnutím ministrov dopravy z deviatich krajín (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Taliansko a Švédsko), kde sa zaviazali, že budú pokračovať v trende samozvaného boja proti sociálnemu dampingu a za zachovanie spravodlivého trhu. Ak si títo páni predstavujú spravodlivý trh takto, tak tu niečo nie je v poriadku. Z tohto stretnutia nám logicky vychádza, že minimálne šesť krajín z tejto Cestnej aliancie príde s rovnakými alebo podobnými podmienkami.
Ak rakúska firma objednávajúca prepravu zaplatí rovnakú sumu za prepravu rakúskej aj slovenskej firme, tak s radosťou budú slovenskí dopravcovia dodržiavať všetky podmienky vyžadované týmito zákonmi. Tento boj by sa však hlavne mal zamerať na vodičov, ktorí cez rôzne pracovné agentúry pracujú pre dopravcov v západoeurópskych krajinách a celý mesiac prakticky žijú vo vozidle, pretože týmto spôsobom na to zbytočne doplácajú aj poctiví podnikatelia, ktorí sa snažia aj napriek ťažkým podmienkam na trhu uživiť svoju firmu a zamestnancov. A ak sa to podarí, tak si konečne budeme môcť povedať, že európsky trh je spravodlivý a férový k dopravcom aj ich vodičom zo všetkých kútov Únie.