Za posledné roky sa na mestá a župy zosypalo toľko problémov, aké novodobá história ešte nezažila. Najprv sme sa dva roky trápili s pandémiou. Zatvárali sme školy i zariadenia sociálnych služieb. Následne hľadali spôsob, ako ostať v prevádzke v krízovom režime. Testovali, očkovali. Rozbili sa nám dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Zrazu taká úplne bežná vec ako oceľový nosník alebo OSB doska boli na trhu nedostatkovým tovarom. Spomalili, ale aj zastavili sa rekonštrukcie škôl, pamiatok či rekonštrukcie ciest. Kultúra a cestovný ruch dostali poriadne na frak. Zatvorené hranice a neustále sa meniace štátne protipandemické opatrenia doslova položili na lopatky nespočetné množstvo firiem.
Keď sme sa koncom februára chystali pripomenúť si smutné druhé výročie prvého nakazeného občana novým koronavírusom a nadýchnuť sa, svet ostal 24. februára v šoku. Rusko napadlo svojho západného suseda a odvtedy neostal kameň na kameni.
Ceny energií vystrelili hore, inflácia dosahuje dvojciferné čísla. V takejto situácii dokončiť rozbehnuté projekty v mestách a obciach si vyžaduje obrovskú dávku odvahy aj energie.
Starostovia a primátori sú vyčerpaní a svetlo na konci tunela je v nedohľadne. Takzvaný protiinflačný balíček z dielne ministerstva financií síce pridá (niektorým) rodinám, ale župám, mestám a obciam vezme 600 miliónov. Vládna sa stala menšinovou, a tak očakávať od nej pomoc, je viac ako nereálne.
Zase si budú musieť samosprávy pomôcť samy.
Aj bez pandémie a globálnej krízy trápia Bratislavský kraj veľké štrukturálne problémy. A to aj napriek tomu, že sme v prvej dvadsiatke najbohatších regiónov Európy. Naše cesty sú najvyťaženejšie na celom Slovensku. Obyvateľom miest a obcí tranzitná doprava strpčuje život. Chýba nám deväťtisíc miest na základných školách a 2 500 miest v škôlkach. Obyvateľstvo starne a cítime akútny nedostatok lekárov. Trpí aj životné prostredie. Stále približne štvrtina obcí v kraji nemá kanalizáciu. Áno, v 21. storočí, v Európskej únii.
Máme pred sebou vidinu zdrojov v podobe plánu obnovy, ale ak chceme čerpať európske financie, musíme mať pripravené projekty. A to nespraví žiaden začiatočník od zeleného stola. Preto potrebujeme mať v úradoch aj v zastupiteľstvách kvalitných ľudí. Skúsených profesionálov, ale aj odvážnych vizionárov. Bude treba reštrukturalizovať príjmové aj výdavkové časti rozpočtov samospráv a zaviesť efektívne krízové opatrenia.
Pred Bratislavským samosprávnym krajom stojí veľká výzva ohľadom financovania samosprávy, ktorú je potrebné otvoriť aj na národnej úrovni, a to predovšetkým v súvislosti so spravodlivejším systémom prerozdelenia daní. Mechanizmus rozdeľovania balíka vybranej dane z príjmu na celoštátnej úrovni by mal brať väčší ohľad na výzvy metropolitného regiónu, ktorým čelí. Súčasný systém umožňuje pokrývať len prevádzkové náklady súvisiace s výkonom pridelených kompetencií z oblasti školstva, sociálnych vecí a dopravy. Na ďalšie rozvojové investície zostávajú minimálne zdroje a ich financovanie musí župa riešiť cez externé zdroje.
Systém prerozdeľovania daní by mal odrážať štrukturálne výzvy metropolitného regiónu, ako aj špecifické postavenie a skutočný počet obyvateľov žijúcich a využívajúcich všetky služby na jeho území. Dokončiť by sme mali aj decentralizáciu verejnej správy s cieľom ucelenia kompetencií vyšších územných celkov. Zmena daňovej politiky by mala umožniť vytvorenie vlastnej daňovej politiky jednotlivých vyšších územných celkov.
Určite budeme lobovať za revíziu metódy merania rozvinutosti regiónov a jej rozšírenie o ekonomicko-sociálne ukazovatele, ktoré adresnejšie posudzujú vyspelosť jednotlivých regiónov. Štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) EÚ by mali smerovať do prioritných sfér dopravy, životného prostredia, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a ľudského kapitálu, vedy a inovácií.
V októbrových komunálnych voľbách pôjde o veľa a nie je priestor na experimenty. Voľte s rozumom, ale hlavne poďte 29. októbra voliť.
Juraj Droba, kandiduje za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja s podporou SaS, PS a Team Bratislava.