Veľmi ma mrzí, že spoločnosť veľmi zhrubla a je rozsekaná na kúsky. Možno aj preto tak často čítam aj útoky na rodinných príslušníkov politikov.
Hlupák si vylepší svoje komplexy, upevní exhibicionizmus a je pre seba bojovník proti nejakému útlaku, o ktorom sám nemá ani potuchy.
Týmito útokmi vlastne skôr rieši svoje vlastné komplexy a úzkosti ako to, na čo primitívne poukazuje vo svojich obvineniach a urážkach.
Pripúšťam, že druhá strana, postihnutí politici z toho môžu profitovať, môžu sa postaviť do pózy obetí ukrižovaných za svoje pevné zásady, názory, ktorými tak úprimne pomáhajú štátu a obyvateľstvu.
Ja osobne takéto správanie odmietam. Môžem mať v zuboch mnohých politikov, ale nemôžem sa im vyhrážať zabitím rodinných príslušníkom. Toto je jednoducho neakceptovateľné.
Prečo je tomu tak?
Čiže, ak v diskusii dochádzajú argumenty alebo vôbec nie sú, tak útoky sú úplne bežnou praxou. Útok na rodinu je známkou nezvládnutia hnevu a nenávisti.
A v súčasnej dobe, kedy sa propaguje uvoľnenie všetkých emócií ako jedinej cnosti, tak sa nemožno diviť, že tie emócie sú nielen pekné a príjemné, ale aj zákerné a zlé.
Lebo také sú už emócie. Žijeme dobu, kedy sebaovládanie je brané na zodpovednosť za duševné poruchy a naopak sa preferuje prežívať a čo najintenzívnejšie celú škálu emocionality.
Výsledkom nie je slobodná a otvorená spoločnosť, ako sa domnievajú propagátori tejto idey, ale spoločnosť, ktorá má úroveň 4-ročného nevychovaného dieťaťa.
A tak sa nám po svete pohybujú ľudia, ktorí síce vzrastom pripomínajú dospelé osoby, ale mentálne sú na úrovni predškolského dieťaťa so všetkými hnevmi, nápormi trucu, násilia a nesmiernym pocitom egocentrizmu.
Ono schopnosť empatie, pochopiť pocity druhých, prekonať neúspech a drobné nezdary a tak sa začleniť sa do spoločnosti dospelých, je otázkou osobnostného vývoja. Ten ostáva stáť a tak je veľa detí, emócií. A málo dospelej racionality.
Je to nešťastné pre svet, pre spoločnosť a napokon asi najviac pre tých neprebudených, keďže zatvorením očí síce nevidím realitu, ale tá nezmizne.
Verím, že ľudia dospejú, lebo im nič neostáva iné, ak chcú prežiť. Väčšina chce, tak dospeje. Aj keď to bude bolieť viac, keďže musia dobiehať v dospelosti to, kde už dávno mali byť.