Krajný pravičiar, extrémista, ničiteľ prírody, poloblázon, alebo skrátka exot. Takto a podobne označujú svetové médiá nového argentínskeho prezidenta Javiera Mileia. Tento libertarián, bezvýhradný stúpenec kapitalizmu a voľného trhu, sa na politickej mape zjavil ako kométa. A skutočne – v porovnaní so svetovým „politickým mainstreamom“ pôsobí ako exot. Je to však skôr vizitka tých, ktorí ho tak označujú.
Nedávno predniesol prejav na svetovom ekonomickom fóre v Davose. U nás doma (ale nielen) sme sa o tom veľa nedočítali.
Milei v Davose predniesol vynikajúcu esej o slobode, demokracii a voľnom trhu v tej najčistejšej možnej podobe. A vmietol ju do tváre ekonomickej „šľachte“ západného sveta, ktorá sa v Davose každý rok schádza a dišputuje o strastiach a slastiach zemegule. Milei im vášnivo, ale kultivovane a s patričnou dávkou historickej empírie samotnej Argentíny (úspechy a krachy pred sto rokmi) vysvetlil, že žiadny kolektivistický experiment ešte nikdy nevyriešil žiadny problém. Naopak, vyrábal ich. A mnoho iných dôležitých vecí. Autor nevidí šancu napísať to lepšie a úprimne odporúča radšej si to celé prečítať.
Na pôde Hospodárskych novín sa však predsa len žiada jedna vec špeciálne vypichnúť. Po skvelej analýze príčin postupného úpadku Západu, straty konkurencieschopnosti a plazivého trendu obmedzovania slobody v najširšom zmysle slova (naozaj si to treba prečítať) sa Milei prihovoril špeciálne podnikateľom. Globálne a všetkým. Malým, stredným, veľkým aj najväčším.
Citujeme malú časť: „Nenechajte sa zastrašiť politickou kastou alebo parazitmi, ktorí žijú zo štátu. Nevzdávajte sa politickej triede, ktorá chce len zostať pri moci a udržať si svoje privilégiá. Nech vám nikto nehovorí, že vaša ambícia je nemorálna. Ak zarábate peniaze, je to preto, že ponúkate lepší produkt za lepšiu cenu, čím prispievate k všeobecnému blahobytu.“
Úprimne. Kedy naposledy niečo takéto počul slovenský podnikateľ? Možno to občas niekto na akademickej pôde zašepká, ale v lavíne zákazov, príkazov, nariadení, noriem a najmä daní a poplatkov, ktoré gniavia podnikateľskú aktivitu, to zaručene zanikne.
Pre Mileia je každý podnikateľ na celej planéte dobrodinec, hrdina a tvorca prosperity. Čo je podnikateľ v našom hodnotovom rebríčku? V lepšom prípade šikovný jedinec, ktorý sa dokázal presadiť. Väčšinou je to však ten, kto má väčší dom, lepšie auto a robia na neho tí druhí. Ďalej – na stupnici úspechu sa to iba zosilňuje a škálu uzatvárajú tí najúspešnejší – po slovensky oligarchovia. O titul dobrodinec, hrdina alebo tvorca prosperity sa nemôžu uchádzať ani náhodou. Naopak, oslavujú chvíle, keď si ich nikto nevšíma, a verejne svoj názor prejavujú iba výnimočne a spravidla pod tlakom a pri donútení. Česť výnimkám.
Verejný priestor, naopak, ovládla (a nemyslíme teraz politikov a novinárov – tí to majú v náplni práce) mohutná armáda mudrlantov, ktorí síce nikdy v živote nič nedokázali, ale zato úplne presne vedia, ako máme žiť. A najmä, čo môžeme a nemôžeme robiť.
Isteže, Milei nemá a nemusí mať vo všetkom pravdu. Veď kto ju má? Ale v jadre jeho politicko-ekonomického konceptu sú zakopané všetky známe piliere, na ktorých vyrástla moderná a úspešná západná civilizácia. Tá, ktorej dosahy a vplyvy dodnes v rôznej miere ovplyvňujú dianie takmer v celom známom svete. A tá, ktorá je podľa nového argentínskeho prezidenta už dlhodobo v nebezpečenstve a ohrození, pretože si sama ničí piliere, na ktorých vyrástla.
Keď o niekom, kto považuje sebapoškodzovanie za deviáciu, povieme, že je exot, extrémista alebo poloblázon, niečo asi nie je v poriadku. Ale určite nie s ním.