Chudobný príbuzný či na chvoste Únie – zaznievalo často na adresu Rumunska po jeho vstupe do Európskej únie v roku 2007. Dnes už ide iba o mýtus.
Za posledné roky sa Rumunsko posunulo výrazne vpred a vo viacerých rebríčkoch sa nachádza nad európskym priemerom. A to nielen v prípade makroekonomických ukazovateľov, ale aj vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie.
Hrubý domáci produkt na obyvateľa dosiahol v roku 2023 podľa údajov Eurostatu 78 percent z priemeru EÚ. Ešte v roku 2013 to bolo iba 55 percent. Rumunsko sa, hneď po Írsku, za poslednú dekádu posunulo najvýraznejšie vpred. V porovnaní s krajinami V4 je síce na tom stále horšie ako Česko či Poľsko, avšak Maďarsko a Slovensko sa mu podarilo predbehnúť.
Rumunsko sa zároveň môže pochváliť podpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá vlani dosiahla 5,6 percenta. Priemer Únie predstavoval rovných šesť percent. Verejný dlh Rumunska za posledné desaťročie vzrástol z takmer 38 percent HDP na vyše 47 percent HDP (v roku 2022). Aj naďalej ide o nižšiu úroveň v porovnaní s priemerom EÚ, ale aj v porovnaní s väčšinou krajín V4.
Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Pre rok 2030 je stanovený cieľ pre minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na úrovni 42,5 percenta. Nevyhnutná je tak transformácia energetického systému vo všetkých krajinách Únie.
Rumunsko je vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie tak celkovo, ako aj v prípade hrubej spotreby elektriny, v top desiatke krajín EÚ. Celkovo vykázalo podiel OZE na úrovni 24,1 percenta, v prípade hrubej spotreby elektriny išlo o 43,7 percenta. To sú hodnoty nad priemerom EÚ a Rumunsku sa pozerajú na chrbát aj všetky ekonomiky V4.
Trh s OZE v Rumunsku je už v súčasnosti veľmi dynamický a jeho aktivita s nárastom inštalovaného výkonu a počtu dokončených projektov rastie. Krajina si zároveň stanovuje ambiciózne ciele a úspešne ich plní. Namieste je spomenúť aj dostatočnú finančnú podporu zo strany štátu.
Kľúčovou zelenou energiou v Rumunsku by malo byť v nasledujúcich rokoch slnko. Krajina má na väčšine územia priaznivé podmienky – najmä vysoký osvit, ale aj pripravenú prenosnú sústavu, dostatočnú kapacitu na pripojenie do siete a potrebné množstvo vhodných pozemkov. Solárna energia by sa tak v roku 2030 mala podieľať na celkovom inštalovanom výkone takmer 30 percentami. V roku 2050 by mal podiel fotovoltiky atakovať hranicu 50 percent.