Ak máte podávať výkony na sto percent, rovnaké percento je nevyhnutné venovať odpočinku. Predovšetkým počas dovoleniek. Dôkazom toho je aj životná filozofia HR manažérky Eleny Rajňákovej (Kraft Foods European Business Services Centre). Mobil síce nezahrabe do piesku ani nevypína, no počas dovolenky ho nemá možnosť použiť na pracovné účely. V ich spoločnosti platí zaužívané nepísané pravidlo, že sa s kolegami počas dovolenky navzájom nekontaktujú. Pred odchodom na dovolenku každý zabezpečí chod svojho oddelenia tak, aby mohol relaxovať naplno. Ako sama hovorí, zatiaľ sa jej to darí. Dovolenkovať začína ihneď, ako zavrie dvere kancelárie a začína sa baliť na cestu. Po dvojtýždňovom zaslúženom odpočinku potrebovala deň -- dva na rozpoznanie nových pracovných priorít. Objavila však novú metódu, a tak jej nábeh do pracovného rytmu netrvá viac než pol dňa. Hneď prvý deň po dovolenke má naplánované krátke osobné stretnutia s kľúčovými hráčmi (zákazníkmi), od ktorých sa dozvie, čo nové sa počas jej neprítomnosti udialo. Nastaví si plán, ako im môže pomôcť. Nasledujú krátke stretnutia s priamymi podriadenými. Práve tak sa dozvie, čo má robiť a kam nasmerovať pozornosť a sústrediť energiu.

Dovolenkovú matematiku neoklameme

Krátku exkurziu do dovolenkovej matematiky ponúka manažér Martin Korman (Interim Management Slovakia). Dovolenka je štandardne definovaná ako čas na zotavenie, regeneráciu organizmu. Umožňuje nám doplniť si nevyhnutnú energetickú rezervu. Podľa jeho slov je nanajvýš vhodné uvedomiť si, že dovolenka nie je iba krátkym víkendom, po ktorom prichádza periodicky odznova ďalších päť pracovných dní. Väčšina manažérov pracuje v trvalom strese. Zub rutiny v nich vyhlodá každý týždeň primeranú porciu nadhľadu, trpezlivosti, porozumenia, dobrej vôle čeliť problémom a prirodzenej chuti do práce. Ako ďalej uvádza Martin Korman, pracovné vypätie a stres držia nezriedka vo svojich pazúroch manažérov natoľko, že sami nepostrehnú, ako strácajú schopnosť byť svojim podriadeným pozitívnym vzorom a nadriadeným zas nevyhnutnou oporou. Strácajú sa tak čoraz viac v bludnom kruhu nedoriešených úloh a neutíchajúceho reťazca nových požiadaviek, ktoré je čoraz zložitejšie účinne riešiť alebo rozumne delegovať. Tento stav je neklamným znakom vyčerpania, ktorý signalizuje zanedbanie potrebnej dávky oddychu. Vtedy manažérom podľa Martina Kormana chýba schopnosť čo len na chvíľku sa odpútať od každodenných povinností. Neustále poškuľujú po mobile, počas porád posielajú esemesky, nevedia nájsť dostatok vnútornej energie potrebnej na jednoduché, a pritom efektívne riešenie vzniknutých situácií.

Maskovanie neschopnosti oddychovať

Spomínané pocity si manažér v danom stave nepripúšťa. Ak áno, pred nadriadenými sa ich snaží čo najviac maskovať. Podľa Martina Kormana to bude zrejme podmienené strachom o stratu postavenia alebo uznania okolia. Strach núti človeka konať pudovo a egoisticky, čo rozhodne nebýva známkou dobrého manažéra. Tento stav veľmi citlivo vnímajú najmä podriadení. Ako ďalej uvádza Martin Korman, okrem delegovania prirodzených úloh sa takto manažérom v úvodzovkách darí prenášať na svojich podriadených neúmernú dávku ich vlastného stresu. Presne toho, ktorý už nedokážu transformovať na sériu logicky do seba zapadajúcich úloh rozdrobených na menšie zvládnuteľné celky pre svojich podriadených.
Manažér vtedy pôsobí ako nevhodný vzor a brzda firemnej štruktúry. Aj tí spolupracovníci, u ktorých má aké-také sympatie, si vtedy aspoň v duchu povzdychnú: Už aby bol na dovolenke, aspoň na chvíľu bude pokoj.

Séria predĺžených víkendov

Vyskytujú sa manažéri, ktorí si nedoprajú dostatok dovolenky naraz. Mnohí ju nahrádzajú sériou predĺžených víkendov. Už iba pre pocit, aby im v práci nebodaj niečo neušlo. Ako hovorí Martin Korman -- väčšinou ani neujde. Jediné, čo im podľa jeho slov môže ujsť, je možnosť regenerácie vlastných stále ubúdajúcich psychických síl. Takýto pocit nenahraditeľnosti pokračuje tiež problémami v rodine a medzi priateľmi. Následne ich to môže doviesť do ordinácie psychiatra. V lete na pláži zaliatej slnkom sa na displej mobilu veľmi zle pozerá. A ako Martin Korman dodáva, do vody sa brať neodporúča. V zime ho dokáže poriadne "vzrušiť" pohľad na stojaceho telefonujúceho lyžiara za zákrutou na strmom svahu, zvlášť vtedy, ak sa mu nemá kam vyhnúť.
Z uvedeného sa ponúka logická otázka, či sa bez poriadnej dovolenky stávame naozaj platnou súčasťou firmy, alebo ide o sebaklam, ktorým poniektorí riešia nedostatok vlastného zadosťučinenia alebo ocenenia nadriadených. Manažér Martin Korman dodáva, že neschopnosť požiadať svoje okolie v práci o pokus riešenia dennej agendy vlastnými silami, a tým aj vypnúť mobil na dovolenke, je jedným z krokov do manažérskeho pekla. Dovolenka podľa neho nie je nadčasom či už plateným alebo nie. Prežívať by sme ju mali naplno, aspoň tak, ako náš "milovaný" stres v práci.