Vo filme Večne mladý z roku 1992 sa skúšobný pilot Daniel McCormick v podaní Mela Gibsona bez väčších problémov prebúdza z polstoročia dlhého zmrazenia. Ani s odstupom tridsiatich rokov však nie je také uloženie človeka „k ľadu“ nič viac než číra fikcia.
A rovnako sme na tom aj s víziou posádok kozmických lodí cestujúcich vesmírom v podchladenom stave podľa vzoru astronautov z Kubrickovej filmovej klasiky 2001: Vesmírna odysea z roku 1968.
Problém po rozmrazení
Samotné mrazenie nepredstavuje veľký problém, problém je po rozmrazení. Zraziť teplotu živých buniek, tkanív, orgánov, či dokonca celých organizmov hlboko pod bod mrazu tak, aby to prežili bez ťažkého a nezvratného poškodenia, sa nedarí. Obvykle platí, že čím väčší objekt sa mrazí, tým sú škody napáchané nízkymi teplotami závažnejšie.
Mraziť mikroskopické objekty, ako sú spermie, vajíčka alebo embryá zvierat či ľudí, sa darí bez problémov. Špeciálnymi postupmi označovanými ako kryokonzervácia je možné bunky ochladiť na teplotu tekutého dusíka, teda na −196 °C, kde ich možno držať v nezmenenom stave ľubovoľne dlhú dobu.
Je to bežná prax aj v humánnej medicíne pri liečbe neplodnosti umelým oplodnením. Na klinikách sa každoročne pacientkám prenášajú desaťtisíce embryí vzniknutých oplodnením „v skúmavke“ a následne uchovávaných po nejakú dobu v tekutom dusíku.
Zárodky staré pár dní je možné v mrazenom stave skladovať po prakticky neobmedzenú dobu bez toho, aby sa to prejavilo na ich kvalite. V USA sa narodili zdravé deti z embryí, ktorá strávili v mrazenom stave plných tridsať rokov.
Ale už kryokonzervácia obličky tak, aby ju mohli chirurgovia v prípade potreby rozmraziť a použiť na transplantáciu, zostáva orieškom.
Problémy, s ktorými sa súčasné technológie zmrazovania stretávajú, celkom okázalo ignorujú vyznávači kryoniky, kontroverzné...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.