"Zo strany poslancov ani neexistuje politická vôľa zmeniť tento stav," vyhlásil včera Peter Kunder z aliancie. Podľa tejto organizácie pritom kontrolné mechanizmy dnes fatálne zlyhávajú a budú zlyhávať aj ďalej.
(Ne)závislá kontrola
Pripomeňme, že kontrolu financovania politických strán a hnutí vykonáva samotná NR SR. Ináč povedané, politici kontrolujú hospodárenie vlastných politických subjektov. To však považuje za nelogické aj riaditeľ odboru boja proti korupcii na Úrade vlády SR Ján Hrubala. Aj preto by mala byť podľa neho nezávislosť kontroly zabezpečená nezávislým orgánom. Politickú priechodnosť takého návrhu však nechcel komentovať. Kunder zase prízvukuje, že parlamentná kontrola sa zameriava iba na formálne aspekty hospodárenia strán - nie sú stanovené presné povinnosti ani právomoci. Zmena sa nedá očakávať ani od novely zákona o politických stranách a hnutiach, ktorú by mala v týchto dňoch definitívne schváliť NR SR. Poslankyňa za ĽS-HZDS Katarína Tóthová tvrdí, že pokiaľ sa nenájde iný mechanizmus kontroly, musia byť prijateľné aj dnešné legislatívne pravidlá. Východisko ponúka aliancia - kontrola financovania by mohla prejsť na niektoré z ministerstiev. "Potom by mohla byť prijateľná paralelná kontrola," reagovala Tóthová. Naopak, poslanec NR SR za SDKÚ Tomáš Galbavý si myslí, že najlepšou alternatívou by bol dohľad zo strany Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). To však poslanci nevidia reálne. Dôvod? Vyžadovalo by si to novelu Ústavy SR, ktorú musí schváliť minimálne 90 poslancov.
Kultúra poslancov
Galbavý by sa chcel najradšej spoľahnúť v tejto súvislosti na politickú kultúru poslancov. Analytici však až takí optimisti nie sú. "Na samotnú politickú kultúru by som sa nespoliehal," hovorí politológ Jozef Majchrák. Ten doplnil - ak má kontrola plniť svoj význam, musí stáť na presných inštitucionálnych pravidlách. Financovanie a hospodárenie politických strán už viackrát vyvolalo niekoľko otáznikov nad transparentnosťou celého procesu. Naposledy sa tak stalo, keď SDKÚ odmietla zverejniť meno spoločnosti, ktorá prevzala jej stranícke záväzky.
Čo ešte mení novela zákona o politických stranách a hnutiach:
- vo volebnom období budú strany zverejňovať prehľad výdavkov na voľby do parlamentu
- dary nad 5 000 Sk budú strany môcť prijať len na základe písomnej zmluvy, nad stotisíc korún budú musieť byť overené notárom
- štátne príspevky nebudú môcť strany použiť na pôžičky či dary
- pokuta za neodovzdanie finančnej správy, resp. neodstránenie nedostatkov, sa zvyšuje na stotisíc korún