Jeho stranícky šéf Pál Csáky nedávno potvrdil, že dokument zmierenia sa snažia presadiť už dlhší čas. "Je to záležitosť, ktorá sa ťahá od roku 1991." Presne pred rokom však skončilo SMK bez úspechu.
Aj tentoraz je otázne, či parlamentné strany návrh z dielne SMK podporia. "Musel by byť pripravený v historickom kontexte, kde budú spomenuté krivdy na oboch stranách," uviedol šéf najsilnejšieho parlamentného klubu Smer-SD Miroslav Číž. Len v takom prípade sa ním budú podľa neho zaoberať. Poslanec KDH Vladimír Palko, ktorý nedávno prišiel so svojimi kolegami s podobnou myšlienkou, je tiež presvedčený, že udalosťami medzi Slovenskom a Maďarskom sa netreba zaoberať izolovane. "Treba vyjadriť súčasne ľútosť nad utrpením Slovákov vyhnaných po Viedenskej arbitráži a Maďarov vysídlených na základe Benešových dekrétov."
Podobné snahy SMK sa objavili po údajnom útoku na študentku Hedvigu Malinovú. Vyhlásenie k národnostnej znášanlivosti chceli ponúknuť obom parlamentom. Na rokovanie do straníckej centrály si zobrali zástupcov všetkých parlamentných strán. S ich textom však nesúhlasili koaliční partneri ani opozičná SDKÚ-DS. Iniciatívu tak prebral predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) a pripravil Spoločné vyhlásenie NR SR k pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia a proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti. Tento text podporila aj maďarská koalícia.