Ohlásené rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a s tým súvisiace zmeny Trestného zákona zmobilizovali opozíciu, ktorej sa podarilo prilákať na námestia slovenských miest tisíce ľudí.
Masy demonštrujúcich v uliciach volali po konci štvrtej vlády Roberta Fica len tri týždne po tom, ako získal kabinet dôveru v parlamente. Silnejúca nevôľa voči krokom Ficovej vlády sa v preferenciách verejnosti zatiaľ odráža len čiastočne.
Najsilnejšou stranou ostáva koaličný Smer-SD s 24,2 percentnou podporou. Na druhom mieste je opozičné hnutie Progresívne Slovensko, ktoré by volilo 21,4 percenta respondentov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane. Zber dát prebiehal od 11. do 13. decembra.
Parlament aj s Republikou
Rozdiel medzi oboma stranami sa scvrkol. Teraz je necelé tri, v novembri bol takmer štyri percentuálne body. Progresívci si pripísali 1,3 percentuálneho bodu a Smer narástol o 0,2 percentuálneho bodu.
S výrazným odstupom nasleduje Hlas-SD, ktorý by volilo 14,6 percenta respondentov. Strana Petra Pellegriniho zaznamenala mierny pokles preferencií oproti poslednej sondáži.
Za Hlasom je ďalšia priepasť a potom sa umiestnili s tesnými rozostupmi tri opozičné subjekty - KDH (7,3 percenta), koalícia Slovensko (6,8 percenta) a SaS (6,4 percenta). Skupinu strán, ktoré by sa ešte dostali do parlamentu, uzatvárajú Republika (5,4 percenta) a SNS (5,3 percenta).
Šéf agentúry AKO Václav Hřích pre HN hovorí, že opozícia získala vďaka plánom vlády v trestnej oblasti tému, ktorú sa snaží pretaviť do konkrétnych krokov. "Dopad protestov na preferencie sa ešte nedá vyhodnotiť. Dôležité bude, akú silu budú mať po Vianociach," dodáva.
Je faktom, že všetky opozičné strany, ktoré sú v parlamente, si oproti predchádzajúcemu prieskumu polepšili. Dohromady však len o 2,4 percentuálneho bodu. "To je stále na úrovni štatistickej chyby. Či pôjde o trend, alebo sa ten rast zastaví, nám ukážu až ďalšie prieskumy," hovorí Hřích.
Hľadanie väčšiny
Komplikovanejšiu situáciu pre súčasnú trojkoalíciu ukazuje aj prepočet výsledkov prieskumu na poslanecké mandáty. Ak by hnutie Slovensko kandidovalo ako koalícia, potrebnú hranicu na vstup do parlamentu by nedosiahlo, a umožnilo by tak, aby súčasná koalícia mala opäť väčšinu.
Agentúra AKO sa pozrela aj na situáciu, ak by hnutie Igora Matoviča šlo do volieb ako jedna strana. V tom prípade by sa do parlamentu dostalo a rozdelenie by už bolo iné. Trojica Smer, Hlas a SNS by získala len 73 mandátov, čo by na väčšinu nestačilo.
Podľa slov Hřícha môže opozícii pomôcť kampaň pred prezidentskými voľbami v prípade, že by šlo o súboj medzi koaličným a opozičným kandidátom. Zatiaľ to vyzerá na zápolenie medzi dvoma favoritmi - Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom.
V prípade kandidatúry šéfa Hlasu zatiaľ definitíva nepadla. Kartami môžu ešte zamiešať viacerí očakávaní kandidáti, ako napríklad Štefan Harabin, Ján Kubiš alebo ešte nerozhodnutí Štefan Hamran a Robert Mistrík.