Prírodovedci sa aj napriek exaktným metódam, ktoré používajú, často nemôžu zhodnúť na príčinách a odhadoch následkov mnohých, najmä globálnych prírodných javov. Tak je to v prípade porušovania ozónovej vrstvy, zvyšovania koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, ale predovšetkým globálneho otepľovania. Nedávny výskum, zameraný na roztápanie ľadovcov, priniesol zaujímavé výsledky.
Ľadovcový štít Antarktídy sa topí už niekoľko tisíc rokov. Podľa vedcov nemá tento proces zrejme nič spoločné s globálnym otepľovaním. Tím amerických odborníkov pri výskume v západnej Antarktíde odhalil veľmi úzku závislosť medzi vekom ľadovca a jeho výškou. "Teraz dokážeme veľmi presne zistiť, ako sa tamojšie masy ľadu topili v priebehu uplynulých období," uviedol profesor John Stone, glaciológ z Washingtonskej univerzity, v časopise Science. "Vďaka tomu môžeme konštatovať, že v tejto časti sveta sa doba ľadová zatiaľ ešte neskončila."
Zmeny v Antarktíde
Ľadovce, ktoré kedysi pokrývali európsky a severoamerický kontinent v rozsiahlej súvislej vrstve, sa takmer bezo zvyšku rozpustili pred desaťtisíc rokmi, keď došlo k pomerne rýchlemu skoku v už skôr prebiehajúcom otepľovaní klímy. Rovnaký proces však stále pokračuje v západnej Antarktíde. Svedčia o tom výsledky meraní, ktoré dovoľujú stanoviť úbytok ľadovcov za uplynulé tisícročia.
Antarktické hory pokrývala pred tisíckami rokov hrubá vrstva ľadu, ktorá sa na konci doby ľadovej roztápala. Na odhalené skalné štíty vtedy začalo pôsobiť kozmické žiarenie, ktoré menilo chemické zloženie povrchových vrstiev horniny. Čím dlhšie na ne žiarenie pôsobilo, tým k väčším zmenám došlo. Na základe presného vyhodnocovania týchto chemických zmien vedci v oblasti Ford Rangers blízko pobrežia Rossovho mora zisťovali úbytok ľadu.
Strach na pobreží
Západoantarktický ľadovec v súčasnosti zaberá plochu 580 000 štvorcových kilometrov. Vedci odhadujú, že pokiaľ bude jeho topenie i naďalej pokračovať rovnakým tempom ako doteraz, úplne zmizne za ďalších sedemtisíc rokov. Hladina svetového oceánu by po tejto udalosti stúpla približne o päť metrov. Pre obyvateľov na pobreží to na prvý pohľad nie je veľmi povzbudivá správa -- ide však o časový horizont ešte vzdialenejší, než sme vzdialení my od staviteľov pyramíd. Pomalý priebeh roztápania najskôr umožní nenásilné zmeny osídlenia prímorských oblastí alebo iné opatrenia.
Glaciológovia však upozorňujú, že v topení ľadovcov môžu nastať i nečakané zvraty. Pokiaľ by napríklad v dôsledku vypúšťania skleníkových plynov stúpla teplota svetového oceánu, výrazne by sa zrýchlilo tiež roztápanie ľadovej masy. "To by malo pre pobrežné regióny katastrofálny dosah," varuje profesor Stone.
Dlhodobý jav
Výsledky meraní západoantarktického ľadovca naznačujú, že úbytok ľadovej pokrývky našej planéty je dlhodobejší proces a rozhodne sa nezačal s masovým vypúšťaním skleníkových plynov po nástupe industrializácie a spaľovacích motorov. Napríklad dlhodobé merania na ľadovcoch v rakúskych Alpách dokázali, že roztápanie a zmenšovanie plochy tu prebieha už najmenej jedno storočie. Presnejšie povedané, po celý čas, odkedy sa robili tieto merania.
Staré záznamy, obrazy a fotografie naznačujú, že podobne sa správajú aj ľadovce i na množstve iných miest našej planéty. To, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o prirodzený proces, však ešte neznamená, že ho vypúšťanie skleníkových plynov nemôže zhoršiť. Mnohí klimatológovia však upozorňujú na to, že svetová klíma je neobyčajne zložitý mechanizmus a zistenie všetkých faktorov, ktoré na ňu majú vplyv, je zatiaľ úplne mimo možností súčasnej vedy.
Neistá budúcnosť
Tým menej je podľa vedcov možné odhadnúť ďalší vývoj. Podľa jednej teórie vždy na konci každého medziľadového obdobia dochádzalo k pomerne nápadnému krátkodobému otepleniu, ktoré však bolo dramaticky ukončené nástupom novej vlády zimy. Nemožno preto ani vylúčiť, že namiesto globálneho otepľovania čaká budúce generácie, naopak, doba ľadová. Rovnako je však možné, že človek vypúšťaním skleníkových plynov tento proces urýchľuje a topenie ľadovcov si týmto spôsobom sám privoláva.
Odhalenie skutočných vzťahov medzi jednotlivými faktormi pôsobiacimi na zmeny zemskej klímy má pre budúcnosť ľudstva kľúčový význam. Merania na západoantarktickom ľadovci sú preto len jedným z čoraz početnejších programov, ktoré sa snažia odhaliť zákonitosti, ktorými sa vývoj podnebia na našej planéte skutočne riadi.